Článok pokračuje pod video reklamou
Verejné prerokovanie vplyvov zámeru na životné prostredie bolo na programe minulý týždeň v stredu.
Skládka sa nachádza v katastri Dubnice nad Váhom, tesne v blízkosti rieky Váh. Odpady z mesta sa tu vyvážali od roku 1978 voľne do štrkových jám, bez akéhokoľvek tesnenia či izolácie. Divokú skládku sa zaviazala zlikvidovať SSP, ktorá ju prebrala v roku 1996. Väčšiu časť voľne ležiaceho odpadu už premiestnila v rámci prvej a druhej etapy. Tie majú podobu kopcov vyrastajúcich uprostred údolia Váhu. Prvá etapa je momentálne ukončená a SSP realizuje jej rekultiváciu zatrávnením a výsadbou drevín. Druhá etapa bude čoskoro plná. Plánovaná tretia by mala byť najväčšou, s objemom 290 tisíc metrov kubických. Kapacita by podľa Dagmar Hulovej, predstaviteľky nezávislého posudzovateľa žilinskej firmy Enviconzult, mala vystačiť na približne 5 až 7 rokov. Ročne región vyprodukuje okolo 60-tisíc ton odpadu, čo predstavuje 101 vozidiel idúcich denne s odpadom na skládku cez sezónu (jar a jeseň) a 31 vozidiel počas zvyšku roka.
O projekte rozšírenia skládky Dagmar Hulová povedala, že je spracovaný v súlade s predpismi o odpadovom hospodárstve. Na SSP sa obrátili s jedinou výhradou - aby použili hrubšiu, až 2,5-milimetrovú tesniacu fóliu, čo jej predstavitelia akceptovali.
Iný názor na rozšírenie skládky mali prítomní Dubničania. Dušan Jelínek predložil stanovisko podpísané 16 obyvateľmi mesta, v ktorom uviedli svoje výhrady k projektu a jednoznačný nesúhlas s jeho realizáciou. Člen environmentálnej spoločnosti Dubnická EIA Pavol Ziman povedal, že vybudovanie skládky bolo povolené preto, aby sa odstránila ekologická zaťaž z lokality. „SSP skládku už deväť rokov prevádzkuje a záťaž stále nie je celkom odstránená,“ vyjadril svoje sklamanie. Riaditeľ SSP Ľuboš Lupták na výhradu reagoval tak, že do rekultivácie doteraz investovali 31 miliónov korún a dohoda im neukladá žiaden konkrétny termín. Zvyšky divokej skládky budú podľa neho zlikvidované práve realizáciou tretej etapy. Na výhrady prítomných, že Lúštek je postavený v hydrologicky absolútne nevhodnom prostredí, Dagmar Hulová uviedla, že vďaka technickým opatreniam, ktoré boli doposiaľ realizované v prvých dvoch etapách, nebol preukázaný vplyv na podzemné či povrchové vody.
Stretnutia sa zúčastnil aj majiteľ konkurenčnej dubnickej skládky Lieskovec Peter Antoš. Do diskusie sa však nezapojil. Pripomienky k zámeru rozšírenia skládky Lúštek bude možné podávať do 24. februára.
