:
Ako by ste charakterizovali pôsobenie vašich zverencov v jesennej časti?
Stručne a jasne by som to definoval tak, že sme mali veľmi dobrý vstup do súťaže po piate-šieste kolo, potom prišla veľmi slabá stredná časť a v posledných troch kolách to bola už iba priemerná výkonnosť. Keď to všetko podtrhneme a zrátame, tak vychádza z toho jesenné 12. miesto v tabuľke a z môjho pohľadu veľké sklamanie. Mrzí ma to o to viac, že som podobný priebeh a výsledok predpokladal už v lete, pred začiatkom súťaže, pretože dôvodov na takúto prognózu som mal viac.
Mohli by ste ich aj konkretizovať?
Nováčik zvyčajne druhý rok po postupe zažíva v súťaži ťažkú situáciu, nakoľko opadne nadšenie a „boom“, čo sa prejaví na výkonoch a umiestnení v tabuľke. Ďalej neprišlo k posilneniu kádra podľa mojich predstáv - išlo viacmenej len o malé výmeny, keď odišli Amrich a J. Vavruš a z tých významnejších hráčov prišli k nám Chebeň a Častulín. No a do tretice (a práve to považujem za dôležité) bola absencia kondičnej pripravenosti, ktorá bola spôsobená tým, že v januári sme neabsolvovali žiadne kondičné sústredenie, lebo sme dali prednosť hernému sústredeniu vo Veľkom Mederi vo februári, kde sme mali nepriaznivé povetrnostné podmienky (sneh), a preto sa toto sústredenie neuskutočnilo podľa nášho plánu a zámeru. Potom už do začiatku súťaže bolo veľmi málo času, a preto nebolo vhodné robiť kondičnú prípravu.
Počas jesene sa prejavila aj veľká kolísavosť formy a nepresvedčivé výkony väčšiny hráčov, najmä opôr (Suchý, Krchňávek, Kresánek, Jakúbek), a preto sa často stávalo, že sme nemohli nastúpiť v rovnakej zostave, ale stále sme improvizovali a hľadali iné možnosti a varianty. Naviac, urazili sme zrejme aj futbalovú šťastenu, ktorá nám ukázala celú jeseň svoj chrbát. V piatich zápasoch, ktoré sa skončili nerozhodne, sme mali hru pod kontrolou, naši hráči dominovali, ale stratili sme dva body (celkove desať). V stretnutiach, ktoré sme prehrali o jeden gól, sme boli súperom minimálne vyrovnaným partnerom (Bánovce, Led. Rovne, Nové Mesto n/V). Totálne sme prepadli v Topoľčanoch (prehra 3:1) a vo Vrábľoch (2:0). Najlepšie výkony sme ukázali v Dol. Vesteniciach (2:2), doma proti rezerve Trnavy, ktorá bola posilnená o šiestich ligistov a vyhrali sme 2:0, s Jasl. Bohunicami sme zvíťazili v domácom prostredí 3:0 a na Myjave sme boli úspešní po výhre 1:2. Osobne si ani nepamätám - počas mojej 23-ročnej trénerskej kariéry - kedy sme nastrelili toľko žrdí a brvien, ako tomu bolo práve počas tejto jesene. Škoda, že odrazené lopty nedokázali naši hráči poslať do brány...
Akú ste mali letnú prípravu?
Tá bola pre nás mimoriadne krátka, nakoľko sme mali predĺženú sezónu kvôli finále pohára ZsFZ v Močenoku, keď už ostatné tímy dovolenkovali. Naviac, súťaž začala aj o týždeň skôr ako tomu bolo zvykom v predchádzajúcich ročníkoch. Preto sme kondičnú prípravu nerobili tak, ako sa má robiť. Ďalším dôvodom nášho umiestnenia v tabuľke boli opakované zranenia a choroby kľúčových hráčov, ktorí dosť často v priebehu jesene absentovali (Verchola, Ďuďák, Zubo, Chmelina, Ďuriš a Laco, ktorý neodohral ani jeden zápas).
Akou cestou bude kráčať futbal v Nemšovej v najbližšom období?
Príčiny jesenného neúspechu poznáme, v podstate sa nemáme na čo vyhovárať a poznáme aj možnosti mužstva, ktoré sú oveľa vyššie ako na súčasné 12. miesto. Musíme vypracovať vhodný plán na kvalitnú zimnú prípravu a v jarnej časti dokázať fanúšikom, že patríme na vyššiu priečku ako je tomu po jeseni.
Kedy začínate s prípravou na jar?
Do konca novembra sme trénovali, december bol voľný a skoro všetci hráči mohli počas prestávky hrávať v mestských minifutbalových ligách, aby nevyšli z tempa a rytmu. Spoločný zraz na zimnú prípravu sme odštartovali 10. januára 2005 a máme jasný obraz o tom, ako bude vyzerať.
Výsledok prvého prípravného zápasu: Púchov - Nemšová 1:0.
