trediska konala tematická prednáška k výstave. O najnovších astronomických pozorovaniach a objavoch žiakov a študentov informoval hvezdár z hornonitrianskej hvezdárne v Partizánskom Vladimír Mešter. Otvorenie výstavy zaobstarali hudobným vystúpením talenty miestnej ZUŠ. Nielen ich, ale aj ďalších návštevníkov zaujali dobové ďalekohľady, školské pomôcky zo začiatku 19. storočia, glóbus, ktorý slúžil ako školská učebná pomôcka na hodinách astronómie v polovici 18. storočia.
Súčasťou výstavy, ktorá mapovala vývoj astronómie od 15. storočia, bola aj osobná knižnica Milana Rastislava Štefánika s astronomickou tematikou. Po otvorení výstavy sa malo uskutočniť pozorovanie zimnej oblohy s modernou hvezdárskou technikou a odborným výkladom riaditeľa Hornonitrianskej hvezdárne v Partizánskom, konkrétne Macholdovej kométy, to sa však vzhľadom na nepriaznivé počasie neuskutočnilo. „Je to škoda, pretože sa nedá povedať, či ju ešte niekedy niekto z obyvateľov našej planéty uvidí. Naše zorné pole opúšťa 31. januára,“ uviedol Igor Zmeták, odborný pracovník Slovenskej národnej knižnice v Martine. Náhradným programom bola videoprojekcia, ktorej súčasťou boli počítačové programy, simulujúce počasie na niekoľko dní dopredu, deti a mládež na plátne mohli vidieť rôzne kométy, ako aj planéty našej slnečnej sústavy.
Najväčší obdiv a pozornosť na výstave vzbudila kniha, ktorá ešte nebola prezentovaná verejnosti. Išlo o najstaršiu a najunikátnejšiu astronomickú historickú knihu, ktorá sa na Slovensku zachovala. Publikácia s názvom Astronomiccum Cezarium (Cisárska astronómia) bola zapožičaná z fondov Slovenskej národnej knižnice v Martine. „Jej autorom je Peter Apián a prvé vydanie sa zrodilo v roku 1540 v Rakúsku,“ informoval nás I. Zmeták. „Bola zostavená na žiadosť vtedajšieho cisára Karola piateho.“ V unikátnej knihe, ktorá je jednou zo 750 dobových kópií, je prvý raz zaznamenaná Haleho kométa, ako aj pohyb chvosta kométy v závislosti od polohy slnka. V minulosti slúžila v učebni astronómie, pričom zahŕňala astronomické vedomosti z polovice 16. storočia.
Prvú zmienku priniesol Arab
Prvý písomný záznam o pozorovaniach hviezd na našom území sa našli u arabského cestovateľa v 10. storočí. Cestou z nášho územia vo svojich pamätiach napísal, že naši predkovia si stavali domy s odkrývateľnou strechou, aby mohli pozorovať východ slnka. Najstarším hvezdárom na Slovensku bol Jakub Pribicero, rodák z Banskej Bystrice, ktorému v roku 1577 vyšiel jeho traktát o kométe.
Výstava je súčasťou projektu Cez históriu ku hviezdam, ktorý by mal priblížiť vzájomnú previazanosť histórie a modernej vedy.
