
lu so svojimi troma deťmi.
Psychické a fyzické útoky jej bývalého manžela sa skončili 6. januára ráno, kedy voči násilníkovi musela zasiahnuť polícia. Päťdesiatročný muž rómskeho pôvodu bol obvinený z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. Policajti ho umiestnili do cely policajného zaistenia, kde čaká na rozhodnutie súdu o vzatí do vyšetrovacej väzby.
„Vyhrážal sa nám zabitím so sekerou v ruke,“ spomína na osudné ráno pani Viera. Do práce za ňou prišiel večer jeden zo synov, vraj otec ho vyhadzuje z domu. „Nadránom sme sa spolu vybrali domov, no len čo sme vošli dnu, muž ma začal ťahať za bundu a kričal. Rýchlo som zobudila najmladšieho syna a utekali sme von. Vymkol nás a nechcel vpustiť dnu.“ Hladní a vyčerpaní, za neustáleho dažďa, tak museli stáť vonku. Keď im na niekoľkonásobné búchanie na dvere napokon otvoril, ani sa nestačili poriadne zohriať a už sa pustil do jedného zo synov. „Ten sa rozhodol, že ide volať políciu, no muž vzal do ruky sekeru a rozkričal sa, že si na neho počká na železničnom priechode,“ hovorí V. Zubajová. „Bránil nám v odchode, vraj nás všetkých pozabíja. Napokon sme pred ním ušli a syn sa rozbehol po policajtov. Tí ho napokon našli pobehovať v okolí domu a odviedli preč.“
Začiatkom tohto roka nebol jej bývalý muž agresívny po prvý raz. Ťahalo sa to už niekoľko rokov, odvtedy, čo pred deviatimi rokmi spadol zo stromu a skončil na predčasnom invalidnom dôchodku. „Potom sa začal meniť. Peniaze mi nedával, niekedy za ne niečo kúpil, inak ich míňal na alkohol alebo hracie automaty,“ hovorí pani Viera, rodáčka z Trenčína, kde sa vo svojich 19 rokoch vydala. Má štyroch synov a dcéru, pričom v dome s ňou bývajú traja synovia. Pred štyrmi rokmi požiadala o rozvod, ktorý sa zrealizoval až v novembri minulého roka. Dokonca jej hrozilo vysťahovanie za neplatenie nájomného, ktorý napokon vyrovnala vďaka pôžičke. „Sama som to nedokázala ťahať, keďže muž mi nedával žiadne peniaze,“ lamentuje.
Vytrpela si pri ňom viac než dosť. Chrániť sa ju snažil najstarší syn, ktorý v súčasnosti býva s družkou v Pobedíme. „Chránil som mamu i súrodencov. Niekoľkokrát sme sa aj pobili. Otec útočil sekerou, nožom, niekedy aj mačetou,“ hovorí 22-ročný Jozef Zubaj. „Raz ma muž vytiahol von, že mi chce niečo povedať. Netušila som, že pod bundou má schovaný nôž, s ktorým sa mi začal vyhrážať smrťou,“ hovorí pani Viera. Ona a jej deti nie prvý raz utekali z domu. „Na druhý deň po vystrájaní vždy vstal, akoby sa nič nestalo a dokázal žiť normálnym manželským životom. Vraj my sme na vine, že sa rozpútalo „peklo“, vysvetľoval svoje konanie,“ dodáva V. Zubajová. Jej bývalý muž bol už viackrát na protialkoholickom liečení, niekoľkokrát chcel spáchať aj samovraždu, keď si v podnapitom stave položil hlavu na koľajnice. „Inokedy sme mohli skončiť pod vlakom obaja. Vytiahol ma von, k tesnej blízkosti koľajníc, neudržali sme rovnováhu a spadli len pár centimetrov od práve prechádzajúceho vlaku.“ Aj keď muža sa V. Zubajová zbavila, stále nemôže pokojne spávať. Prenasleduje ju strach z toho, že sa raz vráti a všetkým im to spočíta.