Podľa srbského Slováka Pavla Čapu, ktorý obrázky Jonáša z dolnej zeme priviezol, sa maliar rozhodol zvýrazňovať ruky a nohy svojim sedliakom na základe úsudku, že oni mali svoju obživu práve v ich práci. Na rozdiel od „práce hlavy“ – myslenia, ktoré pre nich životne dôležité nebolo. Na vernisáži prítomní výtvarníci spomenuli zase Jonášovo detstvo, keď ako malý chlapec hľadel na svet dospelých odspodu a táto perspektíva sa mu vryla do pamäte natoľko, že sa potom v dospelosti ku nej prihlásil. Nech už to bolo s Martinom Jonášom akokoľvek, faktom ostáva, že svojím dielom prilákal pred prah svojho domu, do rodnej Kovačice, dlhý rad známych politikov, hlavy štátov, kráľov, svetoznámych spisovateľov a jeho tvorbou bolo oduševnených napríklad i mnoho hereckých hviezd.
Martin Jonáš sa narodil ako jednoduchý roľník, ktorý vyrástol robil na dedine, oral a sial. Svoje obrazy po prvý raz vystavil až ako 38-ročný. Mal s nimi úspech, a tak, keď dorástol jeho syn, prenechal mu pole a naplno sa venoval už iba maľovaniu. Spolu so štyrmi ďalšími maliarmi založil pred 50 rokmi prvú galériu insitného maliarstva vo vtedajšej Juhoslávii. Kovačicko-padovská škola sa stala svetoznámou. Dnes, v tomto slovensky hovoriacom ostrovčeku na mape Srbska, tvorí päťdesiatka insitných maliarov.
Jeho dielo nie je v Trenčíne po prvýkrát. V roku 1994 tu boli vystavené jeho olejomaľby, spolu s ktorými bol vtedy u nás i ešte žijúci autor. Bola to jeho posledná cesta na Slovensko. Súčasná trenčianska výstava je zase prvou slovenskou výstavou od jeho smrti. Galerista a zberateľ umenia Pavel Čapo pre súčasnú výstavu vybral kolekciu Jonášových akvarelom kolorovaných kresieb a grafík. Pracovníčka oddelenia kultúry Hana Galová na vernisáži ocenila fakt, že do galérie, ktorá mala pôvodne názov Galéria naivného umenia, insita po dlhšej dobe opäť zavítala. Vyjadrila vieru, že to nebude iba reminiscencia na živé minulé doby, ale i impulz pre ďalší kultúrny život.