„Tu, v misii, máte na riešene úloh relatívne adekvátny časový priestor, a ak sa niekomu niečo celkom nedarí, nie je tu hneď v pozadí dajaká tendencia trestať, ale vec analyzovať a poradiť,“ hovorí podplukovník Ján Tománek, veliteľ 94-členného slovenského kontingentu, ktorý pôsobí v rámci 1255-člennej mierovej misie UNDOF (United Nations Didsangagement Observer Force) na Golanských výšinách. Podplukovník Tománek velí našim vojakom od minulého leta a jeho rodina na neho čaká v ich bydlisku v Trenčíne.
zi oboma štátmi.
Vzťahy
„Moji slovenskí kolegovia vedia, čo je to tvrdá robota a zodpovednosť, preto ich rešpektujem a spolieham sa na nich,“ konštatuje kanadský kapitán Paul Mellema, zástupca veliteľa vojenskej polície UNDOF, keď sa ho pýtame na jeho spolupracovníkov nadrotmajstrov Rudolfa Holku a Martina Kusendu. „Vzťahy v rámci mnohonárodnej misie sú korektné a rovnocenné. Pri riešení problémov v medzinárodnom štábe i v rámci našej jednotky je atmosféra mnohokrát uvoľnenejšia a konštruktívnejšia, ako poznám z domova,“ konštatuje logista nadporučík Tomáš Hunal, ktorý si zašiel na kávu v spoločnom rakúsko-slovenskom dôstojníckom klube. „Ručím vám za to, že podobné charakteristiky by vám na našich vojakov dali všetci zahraniční dôstojníci a že medzinárodné vzťahy v misii sú skutočne veľmi ústretové,“ podčiarkuje pplk. Tománek. V rámci vzťahov však veliteľ musel sledovať skúšobný kameň vzťahov vyvíjajúcich sa práve od minulého leta v rámci nášho kontingentu. Slovenská jednotka je totiž odvtedy dopĺňaná predovšetkým dvoma útvarmi. Sú nimi 2. prieskumný prápor z Bardejova a Prápor elektronického boja zo Štúrova. Je zrejmé, že oba útvary majú doma predsa len značne rozličný systém výcviku a zamerania. Tiež majú odlišné tipy personálneho obsadenia. No a na dôvažok - zo štúrovského útvaru prichádza na Golany značná časť vojakov maďarskej národnosti. „Mohli nastať dve situácie. Alebo sa budú chlapi z Bardejova a Štúrova dopĺňať, alebo sa budú medzi sebou „naťahovať“. Alebo si budú pomáhať, alebo si budú robiť naprieky. Iste, občasné kamarátske „hecovanie“ nebolo výnimkou. No dajaké národnostné napätie medzi južanmi a východniarmi, alebo profesionálna nespolupráca – to absolútne neexistuje. Je zrejmé, že chlapci k sebe našli cestu. Som rád, že sme tu dobrá partia,“ konštatuje Tománek, ktorý pred časom štúrovskému útvaru sám velil.
Peniaze a ženy
Veliteľ Tománek bol okrem iného konfrontovaný ešte s jedným problémom. A to, že pri rovnakej práci sú naši vojaci oproti vojakom západných krajín odmeňovaní v misii len tretinovou či štvrtinovou mzdou. To znamená, že na základných funkciách je zahraničný príspevok sčítaný s domácim platom našich chlapcov spolu okolo 1100 amerických dolárov. Samozrejme, nepomer v odmeňovaní s inými dôstojníkmi sa týka aj dôstojníka Tománka. Zaujíma nás teda, či po takomto porovnávaní nemal problémy s morálkou v mužstve. Veliteľ vysvetľuje: „Oba útvary, bardejovský aj štúrovský, budú redukované a redislokované. Vojaci si veľmi dobre uvedomujú, že tí najslabší zrejme prídu o prácu. Preto porovnávajú, čo im služba v ozbrojených silách dáva a čo berie, čo môžu odchodom do civilu stratiť a čo získať. Tu už nie je priestor len na silácke reči. Je zrejmé, že personálne obsadenie v ozbrojených silách sa postupne prečisťuje a teší ma, že absolútna väčšina z mojich ľudí sú naozaj profesionáli. Vedia, že ich pobyt v misii nie je priestorom pre krátkodobý zárobok, ale východiskom k dlhodobejšej službe v ozbrojených silách. Okrem toho, platy vo všetkých národných kontingentoch istým spôsobom korešpondujú s domácimi ekonomikami. No a samozrejme - všetci sme vedeli, za akých podmienok sem ideme. Takže som rád, že moji chlapi sa snažia, a keďže chcú ostať v uniforme, môžem len dúfať, že všetkých tých, čo so mnou slúžili bez dajakého škrabanca, sa personalistom doma podarí naozaj v ozbrojených silách umiestniť.“
Pplk. Tománek hovorí, že pokiaľ vojak nemá doma vyriešené rodinné vzťahy, nemal by nikde vycestovať. „Odhliadnuc od toho, že títo chlapi často pretelefonujú pomaly celý zahraničný príspevok, vnášajú medzi ostatných nervozitu a nesústredenosť.“ Podčiarkuje, že odlúčenosť skrátka k vojenskému remeslu patrí. „Ak má niekto dobré rodinné zázemie, polovicu úspechu má istú,“ konštatuje muž, ktorý vie, o čom hovorí. Veď keď napríklad dochádzal z Trenčína do Štúrova, doma bol v piatok neskoro večer a v nedeľu po večeri už cestoval na juh. O to viac sa však tešil, keď ho minulý rok na Golanoch navštívila jeho manželka.
V našich ozbrojených silách doteraz prevažoval názor, že do misie na Golanských výšinách ženy nepatria, pretože Sýria je arabská krajina. Čo na to veliteľ nášho kontingentu? „Na základe skúseností z iných jednotiek sa ukazuje, že to celkom tak nie je. Veď v rakúskych či v poľských kontingentoch pôsobia aj vojačky. Ja osobne by som ženy rád privítal aj v našich radoch, pretože z doterajšej služby mám skúsenosti, že vedia pracovať veľmi samostatne a zodpovedne. No samozrejme, ak chcú vycestovať do misie, ich rodinné zázemie musí byť opäť mimoriadne stabilné a psychicky musia byť azda ešte odolnejšie a silnejšie, ako sú muži,“ uvažuje veliteľ slovenského kontingentu podplukovník Ján Tománek, ktorý v Trenčíne pozdravuje všetkých svojich blízkych i známych.
Počty príslušníkov UNDOF:
VOJACI
Rakúsko 367
Poľsko 358
Kanada 191
Slovensko 94
Japonsko 45
Medzinárodní pozorovatelia 77
CIVILNÍ ZAMESTNANCI
Medzinárodní pracovníci OSN 36
Lokálni sýrski zamestnanci 79
Lokálni izraelskí zamestnanci 8
--------------------------------
Spolu 1255
