čín, sa však tak stalo. Hoci Trenčianky prezimujú na čele tabuľky, predsa len ich kormidelník odchádza pôsobiť za slovenské hranice - do Českej republiky, konkrétne do moravských Kunovíc, kde prednedávnom prestúpila aj jedna z opôr Štartu - Zdenka Rajnohová. Je to svojím spôsobom rarita, ale v živote trénerov takmer bežná záležitosť.
Tesne pred jeho odchodom z Trenčína sme sa s ním pozhovárali nielen o jesenej časti prvoligovej súťaže hádzanárok.
Ako hodnotíte prvú polovicu súťaže z pohľadu kormidelníka Štartu?
Jeseň sme mali mimoriadne vydarenú, nakoľko sme prehrali iba jeden zápas - v Zlatnej na Ostrove. Tam sa zvyčajne ani nevyhráva a myslím si, že v danom prípade by tam nevyhrali ani kluby z česko-slovenskej WHIL - Šaľa a Banská Bystrica. Celú jeseň preto hodnotím veľmi kladne a pozitívne a pri tejto príležitosti chcem poďakovať všetkým hráčkam, ktoré zabojovali aj v takom trošku chudobnejšom zložení. Opäť ma milo prekvapili tri spojky - Z. Rajnohová, Z. Dúcka, K. Uhliarová, ktoré chválim pomaly už štvrtý rok. K nim sa pridali H. Gagová, ktorá mala vydarenú sezónu, najmä na začiatku, K. Hollá mala viaceré kvalitné zápasy a B. Matejíková taktiež, keď bolo treba, zabrala. Vydaril sa nám najmä domáci zápas s najkvalitnejším tímom v súťaži - Štartom Bratislava, ktorý sme porazili o deväť gólov a naše dievčatá sa prezentovali uceleným kolektívnym výkonom.
Čo rozhodlo o vašom nečakanom odchode z trénerského postu?
So Štartom sme odohrali tri prípravné stretnutia v moravských Kunoviciach, ktoré sme vyhrali rozdielom triedy. Domáci kolektív, hrajúci 1. českú ligu - viedol známy kormidelník J. Zerzáň, ktorý však neprejavil záujem pravidelne trénovať tento kolektív. Kunovickí funkcionári ma oslovili, či by som nemal záujem trénovať ich družstvo. Pôvodne som tam chcel odísť až po skončení súťaže. Nakoniec sme sa dohodli, že družstvo žien, ktoré zimuje na 3. mieste so štvorbodovou stratou na vedúci Písek a dvojbodovou na druhý Cheb, začnem trénovať už od 1. decembra 2004. V Trenčíne boli totiž určité náznaky, že pri družstve žien Štartu som už necelé štyri roky a možno by bola vhodná zmena trénera.
V Trenčíne ste pôsobili ako tréner takmer štyri roky - poobzrite sa späť...
Keď mi v Hlohovci skončila zmluva, stal som sa voľným trénerom. Vďaka ponuke prezidenta HK Štart - Jánovi Bakošovi som sa dostal do Trenčína k ženskej hádzanej. Čas ukáže, či bola moja práca dobrá. Či boli väčšie starosti vtedy, keď sa bojovalo o postup, alebo o záchranu. Myslím si však, že počas môjho pôsobenia pri družstve Štartu išla jeho výkonnosť smerom nahor. Prvý ročník v Trenčíne bol však veľmi náročný, lebo z dvanástich tímov štyri vypadli, piate hralo baráž, nakoľko vznikala WHIL. Vzhľadom k tomu, že som sa s družstvom, ktoré sa tvorilo vlastne za pochodu, iba spoznával, odviedli sme kus veľkej roboty a uhrali 5. miesto. Nebyť jedného neuznaného gólu Nosickej proti Štartu Bratislava (ktorý bol regulárny), mohli sme kľudne skončiť na 3. mieste. V ďalších ročníkoch to už bolo oveľa lepšie. Mal som šťastie, že ani jedna z kľúčových hráčok sa dlhodobo nezranila. Druhý ročník môjho pôsobenia pri družstve žien už bol veľmi dobrý a skončili sme na 3. mieste. Nebyť toho, že K. Uhliarová hosťovala v Partizánskom a prehrali sme na bratislavskom Štarte, som presvedčený, že keby tam hrala, skončili by sme v tabuľke na 2. priečke pred Bánovcami a mohli sme postúpiť do WHIL. Ale, musel by byť záujem...
Uplynulá sezóna bola veľmi vydarená, keď sme v dlhodobej časti prehrali iba dve stretnutia. V Nových Zámkoch to bolo iba o gól - vtedy som dal príležitosť všetkým dievčatám, aj tým, čo si možno nezaslúžili hrať 1. ligu, a preto to neberiem ani ako prehru, ani tragédiu. V nadstavbovej časti sme tam však vyhrali už rozdielom triedy.
Ako sa vám pozdáva úroveň a kvalita najvyššej slovenskej súťaže?
Od toho momentu, ako postúpila Banská Bystrica a Bánovce do WHIL, tak súťaž stagnuje a myslím si, že je ešte slabšia ako minulý rok. Stotožňujem sa s názorom, že ide viacmenej o priemernú ligovú súťaž s kvalitnými a menej kvalitnými družstvami.
Odchádzate od tímu, ktorý zimuje na špici tabuľky. Rozlúčili sa s vami funkcionári HK Štart?
Na trenčianskom vianočnom turnaji, ktorý sa uskutočnil v sobotu 4. decembra, sa nielen so mnou, ale aj s hráčkami, ktoré zanechali aktívnu činnosť, rozlúčil a poďakoval prezident HK Ján Bakoš. Myslím si, že sme sa rozlúčili v dobrom. Musím priznať, že pred začiatkom tohto ročníka som mal na výbor niekoľko požiadaviek, ale keby funkcionári mali záujem a máličko pre to spravili, myslím si, že by som nemal dôvod na odchod z Trenčína, aj keď som býval v nedobrých podmienkach a neraz žiadal doplniť káder o nové, aspoň priemerné hráčky - brankárku, pivota a spojku. Dievčatá mi prirástli akosi k srdcu...
Práca výboru HK Štart s prihliadnutím na slovenské pomery bola na najvyššej úrovni, aj keď môže byť vždy lepšia.
Z vášho pohľadu, ako vidíte ďalšiu perspektívu hádzanej v Trenčíne?
Myslím si, že môže napredovať, má sľubnú perspektívu, nakoľko dorastenky, ktoré sú momentálne v Trenčíne, majú kvalitu. Ak družstvo zostane pohromade, hráčky budú poctivo trénovať a mladé talenty postupne dostávať príležitosť so zabudovávaním do kádra žien, tak to môže byť na dobrej úrovni.
Ako sa vám pozdávala návštevnosť na ligových zápoleniach?
Na hádzanú chodí všeobecne málo ľudí - tak tomu je aj v Trenčíne. Osobne som však veľmi sklamaný z tých divákov, ktorí na hádzanú chodia. Namiesto toho, aby domáce hráčky povzbudili, vyburcovali k lepšiemu výkonu, tak ich psychicky týrajú, ubíjajú, keď nám to nejde, tak tlieskajú súperovi. Na zápas príde okolo 50 divákov, z toho desať má radosť, že sa našim dievčatám nedarí. Proste to nepochopím, som z toho dosť sklamaný. Pravdupovediac, s takým niečím som sa ešte v mojej kariére nestretol. Doporučujem im, nech to skúsia na vlastnej koži!
Údajne reprezentantky Štartu Trenčín nemajú s klubom ani žiadnu zmluvu...
Podľa môjho názoru, hráčky mali mať platné zmluvy od 1. 6. 2004, ale neviem, koho to bola chyba, lebo jednoducho ich nemajú. Niekde sa teda stal zádrheľ, že hráčky neboli zmluvne zaviazané. Mám však informácie, že pred vianočným turnajom im boli predložené zmluvy k podpisu, ale mám obavy, že ich nepodpíšu, lebo sú až na tri roky. Hráčky, ktoré pôsobia v I. lige síce nepotrebujú mať zmluvy, ale vhodné by bolo túto súťaž dokončiť a až potom uzatvoriť nové dohody.
S akými pocitmi odchádzate spod hradu Matúša Čáka?
Budem úprimný - bude mi predovšetkým smutno za dievčatami a za tým všetkým, čo sa tu počas môjho pôsobenia spravilo a dokázalo. Predsa len, v Trenčíne som strávil časť môjho športového života.
