Nezvládnutie organizácie sa spočívalo najmä v tom, že sa uzimené deti nemohli Mikuláša dočkať. Program sa začal o štvrtej a Mikuláš prišiel na pódium v jeho závere o piatej. Problémy boli aj s ozvučením mikulášskeho programu. Okolo pódia stojaci rodičia s deťmi na pleciach zavadzali vo výhľade ostatným. „Rodičia s ratolesťami stojaci vzadu, ďaleko od pódia, nevideli nič z toho, čo sa dialo, slabo počuli, bola im zima, všade bola tma a Mikuláša sa nie a nie dočkať. Tí vpredu odchádzali tiež sklamaní z nezáživného programu, ktorý iba zbytočne odďaľoval túžobne očakávaný príchod Mikuláša,“ uviedol tlačový tajomník Tibor Hlobeň. Za Mikuláša bol v ten večer oblečený novinár Leo Kužela. K samotnému programu sa vyjadriť nevedel, pretože čakal pri Trenčianskom múzeu v kočiari, kým ho zavolajú. „Na pódiu som bol iba tri minúty, pocit mám však z toho dobrý. Na Mikuláša sa deti pozerajú inak. Či príde skoro alebo neskoro, pre nich je to vždy Mikuláš,“ vysvetlil.
Niektorí rodičia mu síce dávali najavo, že sa zdržal, keď však odchádzal, deti sa k nemu tlačili a chceli mu podať ruky. „To už je riziko povolania,“ skonštatoval nakoniec. Podľa tlačového tajomníka Tibora Hlobeňa by paradoxne mohlo v tomto prípade platiť heslo: Všetko zlé je na niečo dobré. Tohtoročného Mikuláša označil za nepríjemnú skúsenosť, ktorá opäť potvrdila potrebu reformy celkovej organizácie práce mestského úradu, o ktorej dlho diskutovali, ktorú aj úspešne začali, no v ktorej zostáva ešte „maličkosť“ - dotiahnuť ju dôsledne do konca. „V tejto chvíli nás môže iba mrzieť, že dôsledky zatiaľ nedotiahnutých vnútorných vzťahov nás dokážu premôcť a preniknú na verejnosť v tej najnevhodnejšej chvíli. V prípade čakania na Mikuláša na to doplatili tí, ktorých sa to má týkať najmenej – naši najmenší,“ dodal na margo akcie s piateho decembra.