Pondelok, 27. september, 2021 | Meniny má CypriánKrížovkyKrížovky

V Trenčianskom kraji sa viacerým nepáči

To, že ich obec, mesto alebo región patrí do Trenčianskeho kraja, je pre jeho obyvateľov samozrejmý fakt. Určiť však hranice kraja, vedieť presne, ktoré mesto na opačnom konci kraja do neho patrí, robí ľuďom stále problémy.


„Nevžilo sa mi to, našu krajinu stále vnímam ako západné, stredné a východné Slovensko tak, ako nás to učili v základnej škole,“ priznala Barbora Argalášová z Trenčianskych Teplíc. Možno to nie je podľa nej dosť medializované a ľudí trápia iné problémy. „Netýka sa to môjho bežného života,“ dodáva.

Prievidza má s Trenčianskym krajom problém

„Na to, že patríme pod Trenčín, som si ešte nezvykol,“ konštatuje Prievidžan Pavol Čičmanec. Aj ostatní obyvatelia tohto mesta a okresu majú s pričlenením pod Trenčiansky kraj problém. „Priradenie okresu Prievidza pod Trenčín bolo podľa mňa len účelové a vyhovovalo vtedajšej vládnej garnitúre,“ mieni Ján Mečia. „Nepoznám nikoho, kto by mal nejakým spôsobom blízko k Trenčínu,“ uviedol dokonca Jozef Čavojec z Novák. Podľa Mečiu by bolo prirodzenejšie, keby Prievidzský okres patril pod Nitru tak, ako to bolo kedysi dávno. „Veď nás spája rieka Nitra,“ apeluje. „Prievidza sa dostala do izolácie a svoj podiel má na tom určite aj vedenie TSK,“ myslí si iný Prievidžan M. Jánošík a pokračuje: „Myslím, že pre Prievidzu absolútne nič neurobili.“ Symbolom tohto konštatovania je podľa opýtaných nevyhovujúce cestné spojenie medzi Prievidzou a Trenčínom. Či si Hornonitranci na Trenčiansky kraj nakoniec zvyknú, Jozef Čavojec jednoznačne odpovedať nevedel. „Nie som si tým celkom istý,“ doplnil.

Skryť Vypnúť reklamu

Považská Bystrica jedným okom poškuľuje po Žiline

Nespokojnosť bolo cítiť i v názoroch Považskobystričanov. „Myslím, že je to nepodarený model a zbytočne sa vyhodili peniaze na „umelé“ zmeny,“ uviedol Stanislav Haviar. On samotný je presvedčený, že historicky, geograficky i v mysliach ľudí patrí Považská Bystrica k Žiline. Situácia na severnom okraji Trenčianskeho kraja však zrejme nie je tak jednoznačná ako v Hornej Nitre. Monika Kremeňová z Považskej Bystrice si napríklad na Trenčiansky kraj už zvykla. Samotný Trenčín však nepozná dobre a navštevuje ho len občas. „Blízky vzťah k nemu nemám. Možno mi je bližšia Žilina,“ zhodnotila.

Pre Myjavu je Trenčín výhodnejší ako Trnava

Okrajovou časťou Trenčianskeho kraja je i Myjavsko. Tu sme však výhrady voči pričleneniu pod Trenčín neznamenali. Naopak. „Kedysi sme patrili pod Senický okres, to však nebolo ono,“ tvrdí Myjavčanka Vladimíra Jurenková. Ako pripomenula mnohí ich vtedy radili k Záhorákom, čo ich dodnes veľmi uráža. „My nie sme Záhoráci, aj rozprávame inak, tvrdšie,“ vysvetlila. Podľa nej Myjavčania mentalitou i historicky vždy inklinovali k Trenčínu. Podobne zmýšľa aj Pavol Dedko z myjavských kopaníc. „Trenčín je pre nás výhodnejší ako Trnava,“ hodnotí. Že by mali patriť do iného kraja, si nevie predstaviť ani Myjavčanka Kvetoslava Planá: „Do Trnavského? To v žiadnom prípade. Ako krajské mesto jedine Trenčín. To mu patrí,“ dodáva.

Skryť Vypnúť reklamu

Staroturania a Bánovčania sú v kraji radi

V údolí rieky Váh neleží ani Stará Turá a Bánovce nad Bebravou. Tam však na Trenčiansky kraj dopustiť nedajú. „Vždy sme patrili k Trenčínu, a preto k nemu prirodzene inklinujeme,“ vysvetlil Staroturan Ladislav Borsuk. „Myslím že je to pre nás výhodné,“ mieni Staroturianka Zuzana Pániková, ktorá považuje vytvorenie Trenčianskeho kraja za logické. Zatiaľ čo Stará Turá historicky do Trenčianskeho okresu patrila, Bánovce nad Bebravou boli pod Topoľčanmi. To však, zdá sa, neprekáža. „Teší nás, že patríme do tohto kraja,“ uviedla Bánovčanka Pavla Racková. Rodený Bánovčan Peter Vlnka, žijúci v Brezolupách, bol ešte jednoznačnejší: Poviem vám to tak - keby sa našla príležitosť na zamestnanie, hneď sa do Trenčína presťahujem. Tu je to o ničom,“ skonštatoval sucho.

Skryť Vypnúť reklamu

Dubničania sa v novom kraji našli

Hranica medzi západným a stredným Slovenskom ležala medzi Novou Dubnicou a Trenčianskou Teplou. To, že Trenčiansky kraj túto hranicu zlikvidoval, Dubničania uvítali. „Je to pre mňa určite pozitívnejšie,“ myslí si Dubničanka Mária Porubčanová. Ona aj ostatní opýtaní v Dubnici považujú príslušnosť k Trenčianskemu kraju za úplne prirodzenú. Nič iné si ani predstaviť nevedia. Podobne sú na tom aj v Novom Meste nad Váhom. Názor Novomešťanky Dany Kopúnovej, že „Trenčín za prirodzené krajské mesto nepovažuje a pokojne by ním mohlo byť i Nové mesto nad Váhom“, bol celkom ojedinelý. A to i napriek tomu že, čo sa týka prílevu zahraničných investícií je na tom Nové Mesto nad Váhom momentálne určite lepšie.

Po Trenčíne majú k Trenčianskemu kraju najbližšie v Trenčianskych Tepliciach. „Často, keď sa Tepličana opýtajú odkiaľ je, povie, že z Trenčína. Teplice sú v podstate jeho malé predmestie,“ myslí si o svojom rodnom meste Barbora Argalášová. Najmenej dôvodov klásť otázku o opodstatnenosti existencie Trenčianskeho kraja je prirodzene v jeho krajskom meste. Len o máločom sú Trenčania tak skalopevne presvedčení.


Župan: okrajové oblasti sa budú vždy cítiť v nevýhode

Na opodstatnenosť Trenčianskeho kraja a vzťah jeho obyvateľov k nemu sme sa pýtali aj jeho najvyššieho politického predstaviteľa predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Štefana Štefanca.

Ako vnímate osem rokov po zriadení krajov opodstatnenosť Trenčianskeho kraja?

Trenčiansky kraj svoje opodstatnenie určite dokázal. Delenie na Západ, Stred a Východ bolo od ľudí príliš vzdialené. I keď ma mrzí, že štát v poslednej dobe prejavuje isté tendencie znevýhodňovať Trenčiansky kraj oproti ostatným. Mám na mysli najmä rušenie niektorých krajských inštitúcií, presun niektorých okresných súdov do susedných krajov, odchod generálneho štábu alebo najnovšie snahy o presun colnej správy z Trenčína. Do istej miery to vyplýva aj z toho, že Trenčiansky kraj bol dlho vnímaný ako bašta mečiarizmu, ale to už dávno nie je pravda.

Ako vnímajú zaradenie do Trenčianskeho kraja jednotlivé okresy?

Väčšinou sa obyvatelia so začlenením do Trenčianskeho kraja už zžili. Trochu problémové sú možno okrajové oblasti ako Brezová pod Bradlom na Myjavsku, ktorá má blízko k Senici, alebo Partizánske a Prievidza, ktoré zas inklinujú k Nitre. Keby tieto okrajové regióny ale aj patrili k iným krajom, nič by sa nezmenilo na tom, že by zase boli len okrajové. Napríklad Prievidza je niekde uprostred medzi Trenčínom, Banskou Bystricou a Nitrou. Najbližšie je však práve k Trenčínu. Okrajové oblasti majú ten problém, že sa budú vždy cítiť trochu v nevýhode a my sa preto musíme snažiť tento handicap vyrovnať tým, že budeme práve týmto regiónom venovať viac pozornosti možno aj na úkor vyspelejšieho Považia. Medzi naše hlavné úlohy patrí vybudovanie rýchlostnej komunikácie R2 z Drietomy až do Žiaru nad Hronom, aby sa Horná Nitra spojila s Považím. Práve okres Prievidza ako náš najväčší okres, má a bude mať najviac poslancov v krajskom parlamente, takže rozmach Hornej Nitry v rámci Trenčianskeho kraja je v ich rukách.

Robí samosprávny kraj niečo aj pre prehlbovanie vzťahu obyvateľov ku svojmu kraju?

Patriotizmus sa nedá v ľuďoch vzbudiť zo dňa na deň. Na Slovensku je to tak, čo dolina to iný folklór a tradície. Postupne sa to určite bude zlepšovať, ľudia si na Trenčín ako krajské mesto pomaly zvykajú. Význam kraja začnú ľudia naplno pociťovať až po dokončení presunu samosprávnych kompetencií a ukončení fiškálnej decentralizácie. Kraje budú disponovať väčším balíkom peňazí a ich rozhodovanie bude mať oveľa väčší vplyv aj na životy ľudí. Zatiaľ nemáme žiadnu štúdiu, či by sme mali venovať prehlbovaniu vzťahu obyvateľom ku svojmu kraju aj marketingovo. Ten pocit sa u ľudí asi musí vytvárať postupne.


Anketa: Akí sú Trenčania?

Mária Porubčanová, Dubnica n/V:
Určite sú trošku kultúrnejší.
Jozef Čavojec, Nováky:
Sú pyšní, cítim u nich istý patriotizmus a dávajú ho najavo.
Stanislav Haviar, Považská Bystrica:
Nemám pocit, že by sa správali k cezpoľným ako ľudia z veľkomesta.
Pavol Čičmanec, Prievidza:
Sú dosť povýšeneckí a chladní.
Eva Chromá, Lednické Rovne:
Nemyslím, že sa správajú ako ľudia z veľkomesta.
Barbora Argalášová, Trenčianske Teplice:
Sú väčšinou hrdí na svoje mesto a dávajú to pocítiť.
Ivan Habábek, Ilava:
Nie sú iní. Kde by Trenčín bol, keby sa tam nesťahovali ľudia z okolia?
Alexander Kamarýt, Nová Dubnica:
Sú rovnakí ako my, možno len niektorí sú viac namyslení.
Kremeňová Monika, Považská Bystrica:
Nemala som pocit nadradenosti, skôr boli ku mne kamarátski.
Andrea Hertlová, Stará Turá:
Niektorí sa tvária, že ako Trenčania sú niečo viac.
Rastislav Múdry, Dubnica n/V:
Sú mierne ovplyvnení tým, že žijú vo veľkom meste.
Pavol Sirotný, Nové Mesto n/V:
Podaktorí si myslia, že nad nich niet. Natiahnu si koženú bundu a poltopánky od šikmookých predajcov a každý tretí sa hrá na nejakého frajera.
Zuzana Pániková, Stará Turá:
Ľudia sú tam ochotní, cítim sa tam fajn.
Dagmar Trebatická, Myjava: Nemám proti nim nič, vždy keď som tam niečo vybavovala, bolo to v pohode.


Sociológ: časté zmeny hraníc pôsobia v hlavách ľudí zmätok

O tom, ako sa ľudia stotožňujú s priestorom, v ktorom žijú, ako vnímajú hranice a príslušnosť k regiónu a ako sa obyvatelia vysporiadali s novým územnosprávnym členením, sme sa rozprávali s riaditeľom Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave Ľubomírom Faľťanom.

Zžili sa už ľudia s novým územnosprávnym členením Slovenska na kraje?

Treba povedať, že rozdelenie Slovenska na kraje bolo do veľkej miery rozhodnutím politickým, a nie vždy sa zohľadnili prirodzené funkčné väzby s územím, ktoré by mali rozhodovať o príslušnosti k nejakému taxatívnemu územiu. Mnohé okresy sa dostali do krajov, ktoré boli iné ako predtým. Napríklad Horná Nitra sa ocitla v Trenčianskom kraji, a teda na západnom Slovensku, hoci prirodzene inklinuje skôr k strednému Slovensku. Z toho vyplýva, že ľudia na Považí považujú Trenčiansky kraj za prirodzený, ale napríklad ľudia z Prievidze sa v Trenčianskom kraji dobre necítia a sami hovoria, že Banská Bystrica je pre nich bližšia a dostupnejšia.

Dokázali si už ľudia vytvoriť k svojmu kraju nejakú emocionálnu väzbu?

Pravda je taká, že drvivá väčšina ľudí dnes hranice svojho kraja ani nepozná, a teda sa s ním neidentifikuje. Je to spôsobené chaosom, ktorý vyvolalo množstvo zmien v územnosprávnom členení v posledných rokoch. Ľudia sú zmätení a nevedia, kam vlastne patria. Vnímajú len mesto alebo obec, kde žijú, ale širšie súvislosti s územím ich veľmi nezaujímajú. Keď si zoberiete koľkokrát sa v 20. storočí menilo územnosprávne členenie Slovenska, nedá sa tomu ani veľmi diviť. Slovensko vstupovalo do ČSR s členením ešte z Rakúsko-Uhorska, vláda sa ho preto rozhodla v 20-tých rokoch zmeniť. So vznikom Slovenského štátu sa členenie ale znova dvakrát menilo a po vzniku ČSSR dokonca niekoľkokrát. V niektorých prípadoch sa dokonca menilo v priebehu dvoch rokov napríklad v rokoch 1969 – 1970. Po revolúcii prišlo Mečiarovo členenie na menšie okresy a kraje. Keď si už ľudia konečne začali trochu fixovať hranice nových okresov, okresy v podstate zanikli a nahradili ich obvody. Členenie sa menilo toľkokrát, že si ľudia ani nemohli vytvoriť s územím žiadne funkčné väzby. Časté zmeny hraníc robia v hlavách ľudí zmätok.

Na základe čoho sa vlastne ľudia identifikujú s nejakým regiónom?

Najmä na základe tradícií a funkčných väzieb. Aj regióny, ktoré sa považujú za historické, ako Orava alebo Spiš, neboli kedysi prirodzené. Vznikali kedysi dávno ako administratívne územia, ktoré sa potom stáročia nemenili. Tým pádom si ľudia k svojmu regiónu začínali vytvárať vzťah. Postupne sa obyvatelia so svojím regiónom identifikovali a začali byť naň hrdí. Vznikal akýsi lokálpatriotizmus, hrdosť na to, že som Lipták, Oravan či Spišiak. Zaujímavé je, že na západnom Slovensku tento lokálpatriotizmus taký silný nebol. Západnejšie oblasti sa skôr dostali do kontaktu s civilizačnými zmenami, ktoré prichádzali od západu. Ľudia tu boli viac otvorení cudzím vplyvom ako v regiónoch na východe a severe, ktoré boli do seba oveľa viac uzatvorené. Funkčné väzby k regiónu sú vytvárané aj pracovnými vzťahmi, službami, kultúrou, voľnočasovými aktivitami alebo aj možnosťou nakupovať. Všetky tieto potreby dotvárajú vzťah k územiu. Ak moje potreby územie dokáže uspokojovať, to znamená, že na tom území si viem nájsť dobrú prácu, že to územie je svojimi aktivitami, danosťami a civilizačnou vybavenosťou pre mňa príťažlivé, potom ma to k nemu aj viaže. Región, ktorý moje potreby nedokáže dostatočne uspokojiť, vyháňa.

Mali by predstavitelia krajov dbať aj na prehlbovanie vzťahu obyvateľov k svojmu kraju?

Určite áno. Predstavitelia kraja robia veľkú chybu, ak to podceňujú. Či sa obyvatelia so svojim krajom dokážu identifikovať, závisí do veľkej miery práve od samosprávnych politikov a od toho, ako dokážu presadzovať záujmy občanov z miest, odkiaľ pochádzajú. Zoberte si ako sa regióny propagujú na západe, napríklad spolkové krajiny v Rakúsku a Nemecku. Bojujú o cestovný ruch, každá krajina vyťahuje to, čím je výnimočná a špecifická. A to nie je len o tom „nachytať“ ľudí zvonku, ale je to aj hodnota vnútorná. Obyvatelia regiónu si potom uvedomujú, v čom je ich región zaujímavý a sú hrdí na kvality územia, v ktorom žijú. Miestny a krajský lokálpatriotizmus sa môže spojiť len vtedy, keď ľudia budú cítiť, že žiť napríklad v Trenčianskom kraji pre nich predstavuje také a také pozitíva a že môžu byť na svoj kraj právom hrdí. Potom si možno aj Prievidžan povie, že nie je len Prievidžan, ale aj obyvateľ Trenčianskeho kraja. V opačnom prípade ľudí nebude zaujímať, v akom kraji žijú, povedia si, ja som tu len preto, lebo ma sem niekto začlenil, a tým to pre mňa končí.

Najčítanejšie na My Trenčín

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  2. Od legendárneho trhoviska po hanbu Bratislavy. Ako sa menilo Trnavské mýto?
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  4. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  5. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  6. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely
  7. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  8. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  9. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  10. Divočina na ceste: ako postupovať, ak v noci zrazíte zviera?
  1. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  2. Orange pokračuje v systematickej podpore digitálneho vzdelávania
  3. Zahlasujte za ďalší klimatický projekt s podporou dm
  4. Vydajte sa po stopách kvalitnej kávy
  5. Orange má najkvalitnejšiu mobilnú sieť na Slovensku i v Európe
  6. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  7. "Vzrušenie, nadšenie a radosť" tvrdí DJ Milan Lieskovský
  8. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  9. Divočina na ceste: ako postupovať, ak v noci zrazíte zviera?
  10. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 7 073
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 6 380
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 259
  4. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 5 026
  5. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 958
  6. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 4 182
  7. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále 4 031
  8. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy? 3 449
  9. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 213
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 652

Blogy SME

  1. Jana Hanuliaková: Kde sa prosím stratil PROGRES na Slovensku?
  2. Ján Škerko: Aby sme ich vystríhali pred zlyhaniami. Veríte Ficovi?
  3. Tomáš Karľa: Správa - film o úteku Vrbu a Wetzlera
  4. Tupou Ceruzou: Plačková
  5. Rudolf Pado: V NAPANTe stovky ton odpadu, ktorý údajne nie je odpadom
  6. Anna Milanová: Variácie na zátišie s kyticou... 2021
  7. Milan Tkáč: 5 znakov toho, že rastiete
  8. Martin Pilnik: Covid-19 je po vakcíne kašlíček a soplíček
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 26 959
  2. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov. 12 836
  3. Marcel Burkert: Šokujúce slová Dr. Urbánka, ktorý 20 rokov pracoval pre fy ako Pfizer, Johnson a iné. 8 449
  4. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 6 404
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 643
  6. Janka Bittó Cigániková: Čo sa to preboha deje v Izraeli? Prestali vakcíny fungovať? 5 131
  7. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 4 937
  8. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes. 4 453
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

ilustračné

Polícia v Trenčianskom kraji opätovne zaznamenala podvody na senioroch prostredníctvom telefonátov. Muž mal v Bánovciach nad Bebravou oklamať 67-ročnú ženu, tá prišla o 13.500 eur.


TASR 2 h

Alexander Dubček patril k vedúcim osobnostiam Pražskej jari a stal sa nepochybne jednou z najvýraznejších a najvýznamnejších osobností našich novodobých dejín.


TASR 3 h
Momentka zo zápasu Hrašné - Čachtice.

Prehľad výsledkov VIII. líg.


4 h
Futbalová lopta - ilustračná fotografia.

Prehľad výsledkov VII. líg.


4 h

Blogy SME

  1. Jana Hanuliaková: Kde sa prosím stratil PROGRES na Slovensku?
  2. Ján Škerko: Aby sme ich vystríhali pred zlyhaniami. Veríte Ficovi?
  3. Tomáš Karľa: Správa - film o úteku Vrbu a Wetzlera
  4. Tupou Ceruzou: Plačková
  5. Rudolf Pado: V NAPANTe stovky ton odpadu, ktorý údajne nie je odpadom
  6. Anna Milanová: Variácie na zátišie s kyticou... 2021
  7. Milan Tkáč: 5 znakov toho, že rastiete
  8. Martin Pilnik: Covid-19 je po vakcíne kašlíček a soplíček
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 26 959
  2. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov. 12 836
  3. Marcel Burkert: Šokujúce slová Dr. Urbánka, ktorý 20 rokov pracoval pre fy ako Pfizer, Johnson a iné. 8 449
  4. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 6 404
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 643
  6. Janka Bittó Cigániková: Čo sa to preboha deje v Izraeli? Prestali vakcíny fungovať? 5 131
  7. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 4 937
  8. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes. 4 453
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu