Úvod patril otvoreniu zaujímavej výstavy ilustrujúcej sto rokov najpopulárnejšej hry v tomto meste na strednom Považí, kde z historických fotografií sa dá veľa dozvedieť, vyčítať a spoznať.
STOROČNÉ POOBZRETIE
Na úvod prečítal viceprezident FK SOS TTS Trenčín František Koronczi stručný prierez storočnou históriou futbalu v tomto meste na Váhu. Prítomní hostia a široká futbalová rodina sa aspoň dozvedela o začiatkoch až po súčasnosť. Najvýznamnejším pamätným dňom je rozhodne 28. november 1904, keď bol v Trenčíne založený vôbec prvý futbalový klub - TTE (Trenčéni Torna Edešulet) na čele s najväčšími propagátormi tejto hry - Pavlom Orbanom a Karolom Seidlom. Oficiálnymi farbami mesta boli červená a biela. Prvým predsedom bol Arpád Motko. Krátko po prvej svetovej vojne sa názov poslovenčil na TTS (Trenčiansky telocvičný spolok). Ako jeden z najstarších klubov na Slovensku už v tom období zaznamenal prvý významný úspech, keď sa stal neoficiálnym majstrom Slovenska. Významnou osobnosťou bol vtedy kapitán Alexander Čerňanský, ktorý vo farbách TTS odohral viac než 500 stretnutí. V roku 1938 prišiel do Trenčína z Nymburku obávaný kanonier Karol Kreibich. V rokoch 1918-1943 boli v meste aj mnohé iné futbalové kluby.
ZLÚČENIE MERINY A SPARTAKA
Úspešnými hráčmi päťdesiatych rokov boli Gábor Ferenčík, ktorý v drese TTS odohral okolo 800 zápasov, Jaroslav Kraus a Ľudovít Dubovský obliekali reprezentačný dres. V r. 1949 bol TTS organizačne pričlenený do závodnej TJ Sokol Odeva Trenčín. O päť rokov neskôr pôsobili v krajskom majstrovstve až štyri trenčianske tímy - Spartak, Merina, Odeva a ODA.
V roku I957 prišlo k zlúčeniu dvoch TJ - Meriny a Spartaka a vytvorila sa nová telovýchovná jednota - Telovýchova textilákov a strojárov. Po pamätnom víťazstve (11. júna 1960) nad mestským rivalom Odevou 2:1 si zabezpečili účasť v prvej celoštátnej lige. Postup medzi elitu bol impulzom k zlúčeniu dvoch najsilnejších futbalových oddielov Trenčína - TTS a Odevy - a vznikla TJ Jednota Trenčín.
ZLATÉ ROKY
V dostupnej histórii sa píše, že v období rokov 1963-1969 začala éra tzv. zlatých rokov trenčianskeho futbalu. Skvelý úspech zaznamenala vtedajšia generácia vynikajúcich hráčov, ktorá v sezóne 1962-1963 pod vedením K. Borhyho obsadila v prvej lige 2. miesto. V tom období venovali veľkú pozornosť aj výchove mládeže a ovocie precíznej práce sa urodilo, keď odchovanci Mojžiš, Bartovič, Řádek a Albrecht obliekali reprezentačný dres rôznych výberov ČSSR. Po neúspechoch sa zasa dostavili priaznivé výsledky - koncom sedemdesiatych rokov, keď mužstvo Jednoty vyhralo jednu zo skupín Interpohára a v sezóne 1977-1978 sa po prvýkrát v histórii stalo víťazom Slovenského pohára, pričom v reprezentačných výberoch sa objavili Kovács, Ančic a Kišša.
OD FK OZETA DUKLA PO AS
V roku 1992 vznikol v Trenčíne konkurenčný FK Ozeta Dukla, ktorého výsledkom snaženia bol o dva roky neskôr postup do II. ligy. V sezóne 1996-1997 sa po sedemnásťročnom ligovom pôste podarilo práve tomuto klubu vybojovať postup do I. ligy pod vedením trénera Stanislava Grigu. Rok 2002 priniesol zmenu názvu na FK Laugaricio. Pokračovateľom je v súčasnosti AS Trenčín, ktorý so striedavými úspechmi reprezentuje krajskú metropolu v najvyššej súťaži. Zámerom FK TTS SOS Trenčín je aj nadaľej vychovávať talentovanú futbalovú mládež, na čom majú zásluhu dlhoroční tréneri a bývalí reprezentanti ČSSR - M. Čemez, V. Masný, T. Rihošek, Ľ. Koiš a iní.
FUTBALOVÉ CELEBRITY
V Trenčíne sa už dávno pod jednou strechou nestretlo toľko významných česko-slovenských futbalových osobností, ako tomu bolo na tomto galavečeri. Okrem domácich hviezd futbalového neba zavítali pod Matúšov hrad aj Jozef Vengloš, Ján Popluhár či prezident SFZ František Laurinec, ktorí dekorovali víťazov troch ankiet.
OSOBNOSTI STOROČIA
Organizátori pri príležitosti stého výročia trenčianskeho futbalu vyhlásili trojanketu - futbalové osobnosti, tréneri a jedenástku storočia. Priaznivci teda mali jedinečnú príležitosť dať svoj hlas nominovaným kandidátom. Tak sa nakoniec aj stalo a vo všetkých troch kategóriách sa prítomní síce dozvedeli mená ocenených, chýbal však presný počet získaných hlasov toho-ktorého jednotlivca, veď predsa išlo o verejnú anketu. Nakoniec tento dôležitý údaj zostal zahalený rúškom tajomstva. Naozaj, prečo sa ho prítomní nedozvedeli, keď sa údajne hlasy spočítavali?
Osobnosťami storočia trenčianskeho futbalu boli vyhlásení:
Rudolf TVAROŽKA, Mária SUPEKOVÁ, Pavol HOZLÁR, František KORONCZI, Jozef PIAČEK, Ivan JAVORSKÝ, Ján LIPTÁK, Rudolf KVASNICA, in memoriam: Pavol ORBÁN, Jozef BLANÁR, Ján DAUBNER, Ondrej JURKOVIČ a Karol KVASNICA.
TRÉNERI STOROČIA
Za trénerov storočia vyhlásili: Karol BORHY (in memoriam), Jozef JANKECH.
JEDENÁSTKA STOROČIA
Tibor RIHOŠEK (brankár) - Anton POKORNÝ, Štefan HOJSÍK, Miroslav ČEMEZ - Vladimír MOJŽIŠ, Dušan BARTOVIČ, Milan NAVRÁTIL, Milan ALBRECHT - Pavol BENCZ, Vojtech MASNÝ, Ľudovít KOIŠ.
OCENENIE ZA VERNOSŤ
Tejto pocty sa dostalo obrancovi Miroslavovi Čemezovi, ktorý reprezentoval farby Trenčína niekoľko majstrovských sezón ako hráč a neskôr aj ako tréner.
MODERÁTORSKE „PREŠĽAPY“
Celé podujatie moderovali ku podivu až traja moderátori, keď najlepšie bavil obecentvo najmä trenčiansky rodák Štefan Skrúcaný. Sklamaním boli rozhodne vulgárne vtipy z úst Karola Poláka, ktoré na takúto dôstojnú akciu nepatria. V sále totiž boli aj mladí chlapci z futbalových tried a svoje bohaté zastúpenie malo aj nežné pohlavie. Také „kameňáky“ sa totižto hovoria iba v úzkom okruhu známych a až po 22. hodine.
Taktiež aj jeho vyjadrenia na adresu Karola Borhyho boli veľmi zavádzajúce, nezakladajúce sa na pravde, z čoho boli veľmi nemilo prekvapení prítomní rodinní príslušníci. Práve „vďaka“ jeho zdĺhavému a nezáživnému vyhlasovaniu jedenástky storočia sa program časovo natiahol a každý mal toho už dosť, keď poniektorí opúštali sálu...
MINÚTA TICHA
Úvod celého galavečera patril vystúpeniu komorného orchestra a čakalo sa, že práve tóny vážnej hudby budú tou najlepšou motivácou na vzdanie úcty všetkým - či už nežijúcim futbalistom, funkcionárom, trénerom a ďalším, ktorí sa v minulosti zaslúžili o rozvoj a rozmach trenčianskeho futbalu - tradičnou minútou ticha. Na škodu veci, nestalo sa tak, ani na záver po vystúpení folklórneho súboru Senior Družba.
UZNANIE ORGANIZÁTOROM
Aj napriek kozmetickým „chybám krásy“ sa patrí poďakovať všetkým, ktorí sa podujali zorganizovať tento náročný galavečer. Náš dojem je taký, že všetko sa robilo za „pochodu“, a aj preto prišlo k zádrheľom. Veď kto nič nerobí, ani nič nepokazí. Dúfajme, že hoci kvalitných ihrísk v meste Matúša Čáka výrazne ubúda (čo by malo byť presne naopak), futbal v Trenčíne bude v ďalšej storočnici predsa len napredovať!
