Článok pokračuje pod video reklamou
Prednosť dostávali pacienti mladší, ktorí mali z liečby väčší benefit. Na Slovensku bolo vtedy len sedem dialyzačných stredísk. Dnes je ich sedem iba v našom kraji.
Ako spomína primárka nefro-dialyzačného centra v Ilave Edita Bebjaková, bolo hrozné oznamovať starším pacientom, že z kapacitných dôvodov nemajú na liečbu nárok. „Dnes našťastie nie je dôvod na neprijatie aj 90-ročného pacienta,“ konštatuje lekárka a pokračuje: „Do liečby sú zaraďovaní aj pacienti s rakovinou. Ak sa tým predĺži ich život čo i len o tri mesiace, tak sa to oplatí.“ Chronickí pacienti musia dialyzačnú jednotku navštevovať trikrát do týždňa, cena jednej dialýzy je okolo 3500 korún. Poisťovne liečbu preplácajú prednostne. Na Slovensku sa dnes dialyzuje okolo 450 pacientov na jeden milión, čo predstavuje európsky štandard.
Stále je však čo zlepšovať. Nefrológovia sa snažia, aby sa k nim pacienti nedostávali v kritickom stave priamo z ulice, ako sa neraz deje, ale aby sa už počiatočné štádiá ochorení vedúcich k zlyhaniu obličiek zachytávali. V ilavskom centre organizovali prednedávnom seminár pre obvodných lekárov, zameraný najmä na zlepšenie záchytu nefrologických pacientov. Problémom obličkových ochorení je totiž to, že ich pacient necíti. „Stačí však jednoduché vyšetrenie moču na prítomnosť bielkoviny či krvi aby sa zistilo, že niečo nie je v poriadku. Títo ľudia by mali byť ku nám posielaní,“ zdôrazňuje Edita Bebjaková fakt, ktorý sa iba stáva samozrejmosťou.
Najväčší počet pacientov v dialyzačných centrách v súčasnosti tvoria diabetici a ľudia s neliečeným vysokým krvným tlakom. „Pacienti svoj vysoký krvný tlak často bagatelizujú, pretože ho necítia. Ochorenie však poškodzuje všetky cievy, a tie na obličkách zvlášť,“ vysvetľuje Bebjaková. Primárka upozorňuje aj na potrebu dôkladného doliečenia infekčných ochorení. Nebezpečné sú streptokokové ochorenia, najmä angína. Mamičky podľa nej často odovzdávajú do škôl a škôlok nedoliečené deti. „Uvedomujem si, ako je dnes ťažké ostať s chorým dieťaťom doma, ale raz sa to môže nevyplatiť a napokon skončí u nás,“ varuje. Pre všetkých ostatných, ktorí by sa radi vyhli osudu ľudí doživotne odkázaných na dialýzu či čakaniu na transplantáciu, Edita Bebjaková dodáva jednoduchú zásadu na zníženie rizika obličkových ochorení: „Veľa piť! Tým, že oblička stále pracuje, infekcie sa nemajú kde usadiť a močením sú vylučované z organizmu.“
Na transplantáciu obličky sa musí čakať
Z tridsiatich pacientov liečených v ilavskom dialyzačnom centre, je v čakacej listine na transplantáciu zaradených deväť. Dvom pacientom v tomto roku už obličku transplantovali. Ako tvrdia nefrológovia, oblička je vzácny dar a musí ísť do organizmu, ktorý to „zvládne“. Horná veková hranica pre zaradenie do listiny je 60 rokov. Okrem veku, sú aj iné kontraindikácie vylučujúce transplantáciu, alebo znižujúce šancu na prijatie obličky darcu v organizme. Pacienti s nimi sa na čakaciu listinu nedostanú.
Čakacia doba na transplantáciu je rôzna. Niekto sa môže novej obličky dočkať po dvoch týždňoch dialýzy, niekto čaká aj osem rokov. Rozhoduje zhoda orgánu darcu s telom príjemcu. Je dôležité, či sa oblička v tele pacienta neodlúči do jedného roka. Potom je už nádej na jej ďalšie prežívanie väčšia. Sú pacienti, ktorí s darovanou obličkou žijú aj dvadsať rokov. Postupne sa dávky liekov potláčajúce obranyschopnosť organizmu znižujú, pacient je však na ne odkázaný do konca života.
Obličky sa získavajú buď od nežijúcich alebo živých darcov. Podľa platného zákona môžu byť orgány odobraté každému mŕtvemu človeku, ktorý počas života nenahlásil, že s darovaním nesúhlasí. Orgány môžu byť z tela darcu odobraté až potom, ako nastane mozgová smrť, čo sa zisťuje pomocou prísnych vyšetrení. Darovanie obličky žijúcim darcom funguje väčšinou v rámci príbuzenských transplantácií. Pripúšťa sa aj emocionálne darcovstvo (priateľ, priateľka, druh, družka), darca však musí darovať obličku celkom zadarmo. To sa kontroluje psychologickými pohovormi. Rozbieha sa a budúcnosť má hľadanie darcov obličky cez internet.
