Kedysi nepochybne prekrásna secesná stavba v širšom centre mesta dnes pripomína skôr scénu z hororového filmu.
Nechceme žiť spolu
„Rozhodne dom musíme zlikvidovať, pretože sa tam môže stať úraz,“ vysvetľuje zámer mesta poslankyňa mestského zastupiteľstva a zároveň aj predsedníčka sociálnej komisie Gabriela Hubinská. Technický stav domu je zlý aj napriek tomu, že do jeho opráv mesto v predchádzajúcich troch rokoch investovalo štvrť milióna korún. Podľa informácií prednostky mestského úradu Ivety Orgoníkovej išlo väčšinou o opravy chýb spôsobených nedbanlivosťou nájomníkov. Aj Rómovia obývajúci dom pripúšťajú svoj podiel na devastácii domu. „Predtým to tu nebolo také zlé, stále sa to však zhoršuje,“ hovorí o situácii v dome nájomníčka Oľga Kocúrová. „Dnes upraceme a zajtra je tu zasa neporiadok,“ pripája sa ďalší z nájomníkov Miroslav Baláž. Ten vidí príčinu stavu v zlých medziľudských vzťahoch. „Niektorí z nás sú slušní, niektorí robia neporiadok,“ vysvetľuje. Svorne však obaja tvrdia, že obyvatelia domu sa medzi sebou hádajú a nechcú žiť spolu. „To musíte chápať, nie je dobre, keď Rómovia bývajú pokope,“ argumentuje Baláž. „Keby nás rozdelili, naučili by sme sa aspoň čistote,“ dokladá Kocúrová.
Do hrncov lezú potkany
Životné podmienky Rómov v dome sú katastrofálne. Oficiálne je tu na pobyt v štyroch bytoch prihlásených 38 nájomníkov, no ani sami Rómovia celkom presne nevedia, koľko ich tú býva. „Bude to okolo päťdesiatky,“ odhaduje Oľga Kocúrová. V praxi to znamená, že napríklad Kocúrovej syn býva v „špajzi“ a neobývané neostávajú ani pivnice domu. Ako opisuje táto nájomníčka, do príbytku zateká, potkany im lezú až do hrncov, kvôli zápachu zo susediacej čističky nemôžu otvárať okná. V dome majú iba studenú vodu, v pieckach si kúria, čím príde. Ako tvrdí, nikto z nich nie je zamestnaný, žijú takmer výlučne zo sociálnych dávok. „Keby môj muž nechodil každý deň na železo, pomreli by sme od hladu,“ sťažuje sa Oľga Kocúrová, ktorá celú svoju sedemčlennú rodinu živí zo sedemtisícovej štátnej podpory. To je aj jeden z dôvodov, pre ktorý polovica nájomníkov neplatí nájomné. Podľa informácií tlačového tajomníka MsÚ Tibora Hlobeňa nedoplatok na nájomnom k októbri tohto roku predstavuje zhruba 70 tisíc korún. „Za túto „búdu“ od nás pýtajú tritisíc korún,“ rozhorčene tvrdí Oľga Kocúrová. Priznáva, že uhrádza iba poplatky za elektrinu a 300-korunovú splátku exekútorovi. „Keby som platila nájom, z čoho budeme žiť,“ argumentuje, vzápätí však dodá, že po Vianociach platiť začne. „Rodina Balážovcov nemá zameškané nič,“ vyhlasuje hrdo o poschodie vyššie Miroslav Baláž. Na štyriapoltisícové nájomné sa všetci v byte poctivo skladajú. Rovnako platia aj susední Pesingerovci.
Bude potrebná prevýchova
Gabriela Hubinská vysvetľuje, že by veľmi radi rozmiestnili obyvateľov domu po meste, nemajú však kde. „Sme radi, že ich vôbec môžeme premiestniť,“ hovorí o plánoch mesta na presídlenie komunity na Kasárenskú ulicu. V tomto areáli už stojí jeden mestský nájomný dom pre sociálne odkázaných občanov. „Nemusia ani nič stavať, nech im rovno dajú iba základy,“ tvrdí Ján Medo, jeden z nájomníkov na Kasárenskej a pokračuje: „Bude to pohroma, najprv rozbijú svoj dom a potom aj náš.“ Podľa jeho suseda Petra Mandinca im Rómovia zo Strašiaku kradnú úrodu zo záhradiek už aj teraz, a to tu ešte nebývajú. Mandinec sa bojí aj o akváriá. „Keď sa dozvedia, že ich tu mám, ukradnú mi ich,“ tvrdí. Aj medzi súčasnými obyvateľmi na Kasárenskej sú Rómovia, tí však podľa Jána Medu nie sú problémoví. Rómovia zo Strašiaku sú slušní, iba keď sú triezvi. „Mali by ste ich vidieť v čase, keď dostanú podporu,“ varuje Medo a dodáva, že ak sa k nim ľudia zo Železničnej naozaj nasťahujú, on odíde. Problém si nepochybne uvedomujú aj predstavitelia mesta. „Bude sa to musieť kontrolovať, nenecháme ich, aby zdemolovali nové byty,“ tvrdí Gabriela Hubinská. Podľa nej sa táto komunita bude musieť prevýchovať.
Segregácia nie je riešenie
V blízkom susedstve sociálneho domu na Kasárenskej stojí súkromný penzión. „Tam kde bývajú, je to v dezolátnom stave. Pokiaľ to mienia aj tu tak zdevastovať, nebude to nič slávne,“ myslí si o zámere presídliť k nim Rómov zo Železničnej ulice, manželka majiteľa penziónu Mária Olahová. Priznáva však, že obyvatelia tejto mestskej časti mali veľké obavy, aj keď sa tu staval prvý sociálny dom. Zatiaľ však, chvalabohu, nie sú žiadne problémy, konštatuje a dodáva, že jeho obyvatelia chodia ku nim do podniku a správajú sa častokrát slušnejšie ako iní hostia. „Aj tak si však myslím, že Rómov zo Železničnej ulice by mali dať radšej do lokality, kde nie je také osídlenie ako v Orechovom. Stáva sa z nás taký Výstrkov,“ dodáva Olahová k skutočnosti, že po sociálnom dome a domove pre deti azylantov im do mestskej časti sťahujú aj rómsku komunitu. Zaujímal nás i názor odborníka na rómsku problematiku. Podľa koordinátorky programu „Národnostné menšiny“ z Inštitútu pre verejné otázky Martiny Juráskovej je zámer mesta presídliť rómske rodiny opäť do jednej bytovky „vrcholne nesprávny postup“. Výsledky takéhoto segregačného úsilia podľa nej vidieť napríklad na Košickom sídlisku Lunik IX. „Segregácia spôsobí, že Rómom bude chýbať pozitívny vzor správania sa a bude sa tam koncentrovať chudoba,“ varuje. Neochotu Rómov zo Železničnej ulice žiť spolu Martina Jurásková plne chápe: „Asimilovanie sa s majoritou je všeobecnou tendenciou Rómov.“
