imi i dvaja výtvarníci. Ich výstavy sprístupnili verejnosti minulý týždeň.
Pozoruhodným momentom je skutočnosť, že ani jeden z umelcov nie je rodený Francúz. Maliar Minh Tran pochádzajúci z Vietnamu sa do Cran-Gevrier dostal cez Kanadu. Ján Zoričák je dokonca Slovák, korene má v podtatranskej obci Ždiar, vo Francúzsku žije a tvorí už od začiatku sedemdesiatych rokov. Práve vďaka Minh Tranovi mali v minulom roku možnosť vo Francúzsku vystavovať naši regionálni výtvarníci. Ako poverený zástupca Mesta Cran-Gevrier Minh Tran vybral Jozefa Vydrnáka a Evu Ábelovú- Mišákovú a následne ich výstavu aj zorganizoval vo svojej súkromnej galérii v centre mesta. Teraz prišiel s vlastnou autorskou výstavou „Medzi dvoma“ do Trenčína. Výstava bola v priestoroch Trenčianskeho Múzea slávnostne sprístupnená vo štvrtok.
Ján Zoričák, ktorý ako prvý slovenský občan vôbec získal od Francúzskej republiky titul Rytier rádu umenia a literatúry, svoje sklené plastiky vystavoval v Trenčíne už v roku 1995. Dnes prichádza do Trenčína opäť, tento raz s troma cyklami prezentovanými pod spoločným názvom Vesmírne posolstvá. Piatkovej vernisáže sa okrem autora zúčastnilo množstvo pozvaných hostí, medzi nimi aj Francúzsky veľvyslanec na Slovensku JE Jacques Faure.
Pozoruhodná Zoričákova tvorba je nerozlučne spätá s vesmírnou tématikou. Časť tohtoročnej expozície - vesmírne kvety prezentoval v Trenčíne už pred deviatimi rokmi. Diela, v ktorých poukazuje na spojitosť zeme s vesmírom Zoričák zámerne rozmiestňuje po celom svete tak, aby boli zastúpené všade a svojou osou smerovali do jadra zeme a predĺženou osou zase do vesmíru. Jeden z kvetov ostane po skončení výstavy v Trenčíne – umelec ho podaroval tomuto mestu a jeho galérii.
Ján Zoričák: Trenčín je božské mesto
Zmenil sa Trenčín za deväť rokov, odkedy ste tu boli naposledy?
Trenčín je božské mesto. Teraz je oveľa krajší, upravené námestie, domy, aj ľudia sú veselší. Zmenilo sa tu veľa.
Čo z vlastnej tvorby predstavujete Trenčanom tento raz?
Predstavujem Nebeských poslov, Nebeské záhrady a tak, ako pred deviatimi rokmi, aj Nebeské kvety. Doniesol som tri , ktoré tu vtedy neboli. Jeden z nich venujem mestu a galérii, aby aj tie ostatné zostali v pamäti ľudí.
Vidíte rozdiely v slovenskom a francúzskom výtvarnom umení?
Trebárs výstava Roba Kočana, ktorá tu mala dnes vernisáž spolu s mojou výstavou, je na tej istej svetovej úrovni. On môže vystavovať v New Yorku, Paríži, alebo Pekingu. Mám pocit, že Slovensko je v umení veľmi mocné, akurát má nevýhodu v tom, že Slovenské umenie a kultúra sa veľmi ťažko predáva, lebo na ne štát znižuje prostriedky. Namiesto toho, aby predával umenie a kultúru, predáva viac priemysel, alebo pastierske hospodárstvo.
Ako je to vo Franúzsku?
Francúzsko má veľkú tradíciu a je bohaté. Každý okres, každý kraj, má svoje kultúrne strediská, na všetko sú finančné prostriedky. Väčšina francúzskych výtvarníkov môže z toho slušne žiť. Na Slovensku výtvarníci zatiaľ len živoria, bohužiaľ.
Minh Tran: Nie je tu zvlášť veselo
Zmenilo sa niečo na Trenčíne od vašej minuloročnej návštevy?
Možno je to len môj dojem, ale akoby umelci, ktorých poznám, neboli nejako zvlášť veselí.
Čo u nás vystavujete?
Je to všetko moja najnovšia tvorba, väčšina obrazov je z tohto roku.
Ako sa vám pozdávajú výstavné priestory Trenčianskeho múzea?
Páčia sa mi. Sú organizované tak, že prichádzajúceho človeka vtiahnu do vnútra pomocou dvojice obrazov, ktorá je síce až na konci výstavy, ale je ako magnet viditeľná už od vstupu.
Vidíte nejaké rozdiely v slovenskej a francúzskej výtvarnej tvorbe?
Umenie nie je ako futbal, že keď niekto kope do lopty, je to všade porovnateľné. Každý výtvarník síce drží v ruke štetec, ale maľuje niečo celkom iné. Porovnávať sa to nedá. Umelci u nás i u vás sú rovnakí. Nezávislosť v tvorbe je tu i tam. Naše oficiálne miesta však dávajú neporovnateľne viac energie do rozvoja kultúry a ľudí v kultúre. A potom, naši umelci sú vnímaní, ako skutočné osobnosti. Myslím si, že tu v Trenčíne umelci dostatočne rešpektovaní nie sú.