Trenčín - O rozsiahlejšom využívaní Trenčianskeho hradu na väčšie prilákanie návštevníkov sa údajne uvažovalo už v osemdesiatych rokoch. Hovorilo sa aj o lanovke. Túto tému opäť otvorili v minulom roku niektorí mestskí poslanci. A naposledy sa, v súvislosti s nedávnou nórskou návštevou, teraz už o komerčnom využívaní hradu, vyjadril aj predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja. Práve Nórom sa po rokovaniach na hrade a oboznámení s pripravovaným projektom myšlienka zapáčila natoľko, že jej realizáciu sa rozhodli podporiť aj finančne.
Na tomto projekte sa podľa Ignáca Tršku z oddelenia územného plánovania a životného prostredia Úradu TSK v Trenčíne pracuje už dva roky. „V konečnom dôsledku nám nejde iba o vrátenie života na hrad ale aj o zapojenie sa do systému európskej organizácie Europa Nostra. Veď zo štátov višegrádskej štvorky tam chýba už iba Slovensko. Keby sa nám toto podarilo, tak na Trenčiansky hrad by prichádzali vzácne návštevy, konali sa tu medzinárodné konferencie a iné podujatia európskeho charakteru,“ hovorí Ignác Trška. A práve preto by mal hrad poskytovať hotelové a reštauračné služby na vysokej úrovni.
Aké zmeny by teda mali nastať na hrade? „Okrem hotela tam, kde kedysi boli vojenské kasárne aj reštaurácia, sobášna sieň, expozície vývoja hradu a miesto pre hospodársko-technické zázemie,“ pokračuje Ignác Trška. Nádvorie by malo byť otvorené. Samotná hradná budova by sa aj naďalej využívala na rozmiestnenie muzeálnych expozícií, archeologických nálezov, obrazovej galérie. Pri tretej - veternej bráne by malo byť sociálne zariadenie, v priestoroch zadného hradu amfiteáter ale aj menšie mobilné videoprojekcie, zariadenia pre mládež a malé kaviarničky s využitím prekrásneho výhľadu do okolia.
„Nesmieme zabudnúť na technické zariadenia pre vodu, plyn, elektrinu, požiarnu vodu, či viacero malých kotolní na vykurovanie,“ dopĺňa Ignác Trška dodávajúc, že na vybudovanie nových objektov sa použijú moderné materiály - sklo, kov, lamináty, nepresiahnu výšku múrov, teda ich nebude vidieť a pri výstavbe nezasiahnu do hradných múrov.
Na projekte pracovali študenti fakulty architektúry - katedry obnovy pamiatok a tvorby v pamiatkovom prostredí pod dohľadom docentky Jarmily Lalkovej. Doterajšie vypracovanie návrhov, prieskumy geológov, geodetov a plán inžinierskych sietí stáli 840-tisíc korún.
Podľa Ignáca Tršku sa pred konkrétnou realizáciu stavby musia urobiť ešte geologické a statické merania i archeologické prieskumy, dokončiť sa celá koncepcia a prídu na rad rokovania s príslušnými orgánmi a inštitúciami. „Uvedomujeme si, že ideme s kožou na trh, ale chceme postupovať korektne a očakávame, že partneri budú ústretoví,“ hovorí Ignác Trška, ktorý veľmi dobre vie o námietkach pamiatkárov. Ich prioritou je oprava hradobného múru a ochrana celého historického objektu.
Veľa sa hovorí aj o doprave návštevníkov na hrad. Okrem pôvodnej cesty, ktorá by v zimnom období mohla byť aj vykurovaná, by sa mal vybudovať výťah, či lanovka niekde zo Štefánikovej ulice. Lanovku spomínajú aj predstavitelia mesta. Ba hovorí sa aj o vláčiku, ktorým by sa návštevníci na hrad dopravovali z mestského centra. Od Breziny by sa mala vybudovať cesta, ale len na zásobovanie hradu a ďalšie prevádzkové účely. Aj tu sa bude musieť rokovať s ochranármi, ale aj s ďalšími subjektami pretože podľa slov Ignáca Tršku okolie hradu patrí viacerým majiteľom a nikoho nemožno obísť.
V súčasnosti pracujú na štúdii so zámerom vybudovať na hrad prístup vyhovujúci aj starším či postihnutým ľuďom aj na trenčianskom mestskom úrade. Z vyjadrenia jeho tlačového tajomníka Tibora Hlobeňa vyplýva, že je predčasné o tom hovoriť, pretože podobný zámer má aj Trenčiansky samosprávny kraj. „Rokovaní s jeho predstaviteľmi sa zúčastňujú aj zástupcovia mesta a jeho iniciatíve sa nebránime, pretože spoločnými silami sa môžeme dopracovať k projektu prospešnému Trenčanom i návštevníkom mesta,“ dodal Tibor Hlobeň.
Podľa pamiatkárov je komerčné využite hradu neprijateľné
Trenčín - Krátko predtým ako predstavitelia Trenčianskeho samosprávneho kraja aj na verejnosti avízovali, že spracovali projekt na zvýšenie atraktivity a komerčného využitia Trenčianskeho hradu, tento zámer predložili na posúdenie Krajskému pamiatkovému úradu v Trenčíne. Riaditeľka Eva Gazdíková nám po porade s pamiatkármi z celého Slovenska skonštatovala, že v zásade možno so zatraktívnením a oživením hradu súhlasiť, ale nie na úkor jeho pamiatkovej hodnoty a nie v rozpore s jeho ochranou. Podľa nej po pamiatkových výskumoch zrekonštruovali pôvodné architektúry v celom hradnom areáli, opravili aj objekty, ktoré využíva múzeum a takto zachované originálne murivá návštevníci vnímajú ako exponáty stavebného vývoja. Vychádzajúc z týchto zásad je podľa Evy Gazdíkovej predložený zámer na využitie celého areálu Trenčianskeho hradu v rozpore s pôvodnou a mení ju na komerčné využitie, pretože tu dominujú novostavby na úkor originálov a navrhovaný hotel, reštaurácia či spoločenské centrá by si vyžadovali také zásahy do pôvodných konštrukcií, až by zničili ich pamiatkovú hodnotu. „Pri snahe o zachovanie jedného z najvýznamnejších pamiatkových areálov na Slovensku považujeme navrhovaný postup za neprijateľný,“ vyriekla stanovisko Eva Gazdíková.
Odkedy sa zrútil hradný múr, súčasný stav hradu je alarmujúci a vyžaduje si okamžité riešenie. Aj preto by sa podľa pamiatkárov mala výstavba ďalších nových objektov obmedziť, alebo dočasne úplne zastaviť.
Ako toto stanovisko vníma Katarína Babičová, riaditeľka Trenčianskeho múzea, ktoré areál Trenčianskeho hradu spravuje? „Pamiatkári projekt zatiaľ nepotvrdili, preto sa treba s nimi stretnúť a hľadať riešenie, aby sa aspoň časť projektu mohla zrealizovať. Veď dnes ešte ani nevieme, koľko peňazí dostaneme,“ povedala a pripomenula, že stav zostávajúcej časti múru je podľa posledných meraní a výskumov doručených pred týždňom skutočne alarmujúci a bude sa musieť niečo urobiť, pretože sa veľmi progresívne zhoršuje.
Anketa
V poslednom čase sa píše i hovorí o komerčnom využívaní Trenčianskeho hradu, o výťahoch a lanovkách na jeho sprístupnenie. Čo si o tom myslíte?
Eva Hejdová, Trenčín
Ak by to malo prospieť nielen zvýšeniu návštevnosti Trenčianskeho hradu ale aj Trenčínu ako takému, určite by to bolo vhodné.
p. Uhliarik, Trenčín
Ťažko povedať, čo je správne. Nezamýšľal som sa ešte nad tým. Treba nájsť strednú cestu. Viete akí sú pamiatkári do seba zahľadení, až niekedy brzdia vývoj. Ale s tými lanovkami je to asi prehnané. Ak by to nakoniec prospelo hradu i podhradiu, prečo nie?
Imrich Škripko, Trenčín
Ak takéto aktivity prospejú Trenčianskemu hradu, mali by sa urobiť. Len aby boli transparentné a peniaze sa dostali kam sú určené. Veď viete ako to na Slovensku chodí. Hrad je atraktívna pamiatka a ak si na seba zarobí bude to dobre. Dobrá myšlienka, len ju treba zrealizovať.
Alexander Ali, Trenčín
Najskôr nech odstránia tú zeminu, čo tam bola navezená. Múr spadol a nepotrestali toho, čo to schválil. O výťahoch sa hovorí už dávno. Keď pred rokmi opravovali hrad, zo Štefánikovej ulice bol lanovka a hovorilo sa, že zostane. Ale zišlo z toho.
Marta Aliová, Trenčín
Myslím si, že by to bolo vhodné pre Trenčín, atraktívne a dostali by sa tam aj starší ľudia. Určite by to prilákalo aj viac turistov do Trenčína, len ak to už bude, aby to bolo cenovo prístupné pre všetky vrstvy obyvateľstva.
Ivan Bulejko, Trenčín
Ak je takéto riešenie technicky možné, hradby výťah unesú a nijako nepoškodí kultúrnu pamiatku, tak prečonie?
