„Najradšej by sme sa bytov zbavili, ale nie je to jednoduché. Nemôžeme ich odpredať pod cenu, nemáme ani náhradné ubytovanie pre neplatičov,“ hovorí primátor Ján Šušaník. Protikladom týchto slov je sťažnosť obyvateľky tohto mesta, ktorá práve naopak má záujem byt si kúpiť do osobného vlastníctva. Keď Anna Vlasáková dostala pred niekoľkými rokmi po prvý raz ponuku na odkúpenie do osobného vlastníctva, pri odmietnutí vôbec netušila, čo ju čaká v budúcnosti.
„Nemohla som si dovoliť zaplatiť požadovanú cenu, pretože som bola v tom čase nezamestnaná a syn študoval na strednej škole,“ vysvetľuje. Šanca vyriešiť bytovú otázku sa jej naskytla až v tomto roku v júni. Peňažný ústav jej ponúkol pôžičku, ktorú chcela využiť práve na byt. „Hneď som podala žiadosť na jeho odkúpenie. Všetko som si prepočítala. Ak ho budem mať v osobnom vlastníctve, výdavky naň mi klesnú o 1200 korún a pôžičku môžem splácať bez problémov. Aké však bolo moje prekvapenie, keď mi na bytovom povedali, že na vybavenie mojej žiadosti majú podľa zákona dva roky. Veď predtým vybavili podobné žiadosti za niekoľko týždňov! Pôžičku už musím splácať, ale byt stále nemám,“ posťažovala sa. Primátor o probléme A. Vlasákovej vie. „Prednedávnom ma navštívila a povedala mi o tom. Snažím sa jej pomôcť. Ale nemôžeme niekoho uprednostňovať na úkor ďalších žiadateľov. Podľa mojich informácií jej žiadosť príde na rad tento mesiac a do konca novembra by mala byť vybavená,“ odpovedal.
„Dúfam, že to bude pravda,“ potešila sa primátorovej odpovedi budúca majiteľka bytu. „Viete, nie je to jednoduché. Po zaplatení bytu a pôžičky, ktorú platím už štyri mesiace a pritom som ju ešte nemohla použiť, nám zostane na živobytie mesačne štyritisíc korún. Z nich musím financovať aj synove vysokoškolské štúdium. Ani si nedokážem predstaviť, že by sme takto mali žiť ešte poldruha roka,“ dodala.
Autor: vž