Začiatkom novembra prídu do na Slovensku najdrahšieho „paneláku“ (dom je postavený zo špeciálnych betónových blokov) bývať prví obyvatelia.
Podľa Krištofa za morom dobre zarábajúci športovci si môžu bez problémov kúpiť aj apartmán za 300-tisíc dolárov. „Navyše oni dobre vedia, o aký typ bývania ide, pretože to poznajú zo zahraničia,“ tvrdí Krištof. Tridsaťdvaapartmánový dom bude celodenne strážený, bývajúcim bude k dispozícii desať zamestnancov od vrátnika až po upratovačku. Areál disponuje vlastným podzemným parkoviskom, fitnes centrom, krytým bazénom, saunou, tenisovým dvorcom. Na nádvorí pred vchodom sa vyníma bazén s vírivou teplou vodou. Za budovou je do veľkolepej sadovej úpravy zakomponovaný vodopád z pravého mramoru. V podzemí budú mať prevádzky tiež kaderníčka, kozmetička, pedikérka a striedať sa tu budú rôzni lekári. Pavol Krištof si nezáujem hokejistov vysvetľuje tým, že sú mladí a túžia mať vlastné domy. „O dom sa však treba starať, strážiť ho a oni trávia väčšinu času mimo Slovensko. Tieto starosti by u nás nemali,“ tvrdí Krištof a dodáva, že aj pre ich pekné manželky by odpadla starostlivosť o domácnosť a mohli by sa venovať iba reprezentácii svojich slávnych polovičiek.
Skutočnosť, že krátko pred dokončením majú predanú iba polovicu apartmánov, je pre Štefana Krištofa, jedného z teplických bratov, ktorí sa po desaťročiach života za oceánom rozhodli v Tepliciach takýmto spôsobom preinvestovať 300 miliónov, do istej miery sklamaním. Z 22 predaných apartmánov vlastnia 18 zahraniční Slováci, z toho šesť ich je pôvodom z Trenčianskych Teplíc. Potrebných päť až štrnásť miliónov našli na svojom účte zatiaľ iba štyria našinci. Záujem pritom podľa Krištofa je a do kúpeľného mesta za ním chodí mnoho zvedavcov, medzi ktorými doteraz dominovali umelci z Bratislavy a iných miest. On osobne vidí problém v tom, že stavba doteraz nebola dokončená. „Na Slovensku ľudia nedôverujú a nedajú tak ľahko niekomu peniaze. V zahraničí by už boli tieto apartmány dávno rozpredané,“ myslí si. Štefan Krištof priznal, že keby sa mohol rozhodnúť ešte raz, tak by dom postavil v Bratislave, kde sú ľudia na takéto ceny úplne zvyknutí. Je však presvedčený, že byty po kolaudácii nakoniec všetky predá. „Ľudia na Slovensku majú peniaze a ja ich presvedčím, že Teplice je mesto, ktoré má budúcnosť.“