„Sezóna týchto ochorení je vždy v dvoch vlnách. Počas prvej v decembri sa rozmáhajú najmä ochorenia horných dýchacích ciest, ktoré si ľudia často mýlia s chrípkou. Tá je ťažším ochorením, ktoré je sprevádzané vysokými teplotami, slabosťou, únavou, dráždivým suchým kašľom, pálením za hrudnou kosťou a bolestivosťou celého tela. Tieto príznaky dominujú nad lokálnymi – nádchou a bolesťami hrdla. Chrípková vlna začína zväčša v polovici februára,“ informuje Mária Štefkovičová z trenčianskeho regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Rovnaký vývoj predpokladá i v tomto roku. „Naviac chrípková sezóna môže byť komplikovaná izoláciami vírusu vtáčej chrípky. Preto Svetová zdravotnícka organizácia nariadila vykonávať prísne opatrenia, aby sa zamedzilo prenosu chrípky z hydiny na ľudí. Ak by sa vtáčí vírus začal šíriť medzi ľuďmi, stáli by sme na prahu novej pandémie, ktorú by vyvolal úplne iný typ chrípkového vírusu – tzv. vtáčí vírus, ktorý doteraz necirkuloval v ľudskej populácii. Ľudská populácia nemá proti nemu vytvorené žiadne protilátky – teda nemá žiadne ochranné mechanizmy.“ upozorňuje.
Medzi odporúčanými opatreniami, ktoré má robiť každá krajina, je očkovanie proti chrípke u najoslabenejších skupín populácie, ako sú starší ľudia, chronicky chorí, potom najmä deti a zdraví dospelí, ktorí žijú v spoločnej domácnosti so starými alebo oslabenými ľuďmi, ďalej sú to profesie, ktoré sú nevyhnutné pre život spoločnosti - zdravotníci, pracovníci dopravy, pôšt a telekomunikácií, pekári... „Veľkým významom očkovania je aj ochrana pred novovznikajúcou pandémiou vtáčej chrípky, ktorá zrejme klope na naše dvere,“ pokračuje M. Štefkovičová. „Naviac, v rámci opatrení protichrípkovej epidémie máme aj nástroje na prevenciu proti komplikáciám chrípky. Medzi najzávažnejšie patrí tzv. pneumokokový zápal pľúc, na ktorý už máme účinnú vakcínu. Očkovanie má veľmi veľký význam v zabránení ochoreniu, ale hlavne v predchádzaní komplikáciám, hospitalizácie, aj úmrtiam. Taktiež samotná chrípka, pokiaľ ju očkovaný pacient predsa len dostane, má ľahšiu formu.“ Podľa M. Štefkovičovej je najvýhodnejším obdobím na očkovanie október a november: „Zaočkovať sa môžu ľudia aj v decembri alebo neskôr, avšak musia počítať s tým, že organizmus potrebuje aspoň dva týždne na vytvorenie protilátok. Samotná očkovacia látka pôsobí zhruba polroka, potom sa ochranné hladiny znižujú, ale naďalej pretrvávajú niekoľko rokov. Každoročné očkovanie je potrebné, pretože vírus je menlivý a vytvára každým rokom stále nové a nové mutácie, voči ktorým je potrebné každý rok použiť novú vakcínu s aktuálnym zložením antigémov.“
Autor: vž
