Autor, v civilnom povolaní počítačový programátor, sa v nich pokúša vyvažovať prílišnú umelosť sveta, ktorá ho dennodenne obklopuje. Naproti tomu jemne kolorované perokresby jeho dcéry Markéty modernému svetu neunikajú. Naopak, snažia sa mu nastaviť tak trochu pokrivené zrkadlo, s nadhľadom reflektovať jeho problémy, či odhaliť rôznorodosť v ňom sa pohybujúcich ľudských charakterov.
Vzájomná rozdielnosť je podľa Miroslava Gregora generačnou záležitosťou. „Ona je mladá a kreslí svoje grafiky presne tak, ako ja si predstavujem, že mladí ľudia vnímajú svet,“ hovorí o dielach svojej dcéry. Pre Markétu Gregorovú bol otec vzorom akurát v tom, že maľoval. „Od malička ma bavilo kresliť, ale vždy keď som to skúsila s jeho olejovými farbami, neuspela som. Klásť olejové farby na plátno vyzerá byť ľahké, treba však na to naozaj umelca,“ myslí si o tvorbe svojho otca. Rozdielnosť v tvorbe najlepšie vynikne, keď sú diela vystavené vedľa seba. Tak je tomu na v poradí už tretej spoločnej autorskej výstave Gregorovcov, ktorá je inštalovaná v priestoroch „mini-galérie“ trenčianskej pobočky Poštovej banky. Navštíviť ju môžete do konca novembra.
