obliekal dres zápasníkov trenčianskej Dukly. V jeho sľubnom zápasníckom rozlete ho však pribzrdila autohavária a od roku 1993 je jeho každodenným spoločníkom vozík. Na žinenku sa zo zdravotných dôvodov vrátiť teda nemohol, ale napriek tomu nezanevrel na šport, len musel zmeniť disciplínu.
Na závodnom vozíku absolvoval vlani sériu pretekov Európskeho pohára, kde získal rôzne cenné medaily, ktoré sa preňho stali hnacím motorom v jeho ďalšej plodnej činnosti. Bola to skvelá motivácia na práve prebiehajúce XII. paralympijské hry v gréckych Atenách, ktoré vyvrcholia 28. septembra.
Samozrejme, že na toto vrcholné svetové podujatie sa chcel veľmi dobre pripravi,ť a preto si objednal najnovší model závodného stroja z Nemecka (dostal ho iba pred vyše mesiacom), ktorý má svetové parametre a zaplatil ho Slovenský paralympijský výbor.
Nie je žiadnym tajomstvom, že Rasťo odchádzal do dejiska hier s predsavzatím získať nejaký ten cenný kov, ale so zlatom príliš nekalkuloval, nakoľko presne nevedel, aká konkurencia favoritov ho pod Akropolou bude očakávať. Iba predpokladal, že pôjde najmä o kvalitných reprezentantov Švajčiarska a Rakúska. A veru nemýlil sa, keď urputné boje zvádzal na okruhu najmä s Franzom Weberom zo Švajčiarska. Vo finiši bol nakoniec R. Tureček o sekundu rýchlejší a zvíťazil časom 1:05:48.
Niet pochýb o tom, že najväčším povoleným dopingom - tesne pred štartom preteku - bol príchod manželky Eugénie. Ambiciózny športovec z mesta spod hradu Matúša Čáka teda rozšíril medailovú zbierku slovenských paralympionikov o najcennejší kov. Popritom to nemusí byť ešte jeho posledné slovo, nakoľko práve dnes (pondelok 27. 9.) ho v Atenách očakáva ešte časovka, na ktorú sa veľmi teší.