Mal totiž od Medzinárodnej zápasníckej federácie prisľúbenú voľnú kartu, ale nakoniec sa z toho vykľul iba planý sľub. Hoci bol veľmi sklamaný, predsa len mal jedinečnú príležitosť aspoň nadýchnúť sa skvelej olympijskej atmosféry.
Svojú prvú skutočnú olympiádu teda absolvoval iba prednedávnom - pod gréckou Akropolou - zhodou okolností až po svojej tridsiatke. Konečnou desiatou priečkou potvrdil príslušnosť k svetovej špičke, hoci pri troche šťastia a lepšom prejave na žinenke mohol skončiť ešte lepšie. V základnej skupine najprv vyhral nad Kenejevom z Kirgizska 3:1, ale potom prišli už iba prehry - so Švédom Abrahamianom 0:4 po predĺžení a s Japoncom Macumotom 1:3. Nuž, realita je taká, aká je a pár dní po návrate z Atén sme si s Attilom a jeho trénerom Zdenom Chárom sadli na kus reči:
PRÍPRAVA ATTILU NA OLYMPIÁDU
„Na aténsku olympiádu som sa pripravoval veľmi svedomito a snažil som sa dať do prípravneho obdobia všetko, čo bolo v mojich silách. Neraz som išiel na svoje maximum. Pripravoval som sa na viacerých sústredeniach v Poľsku, kde sa nám to osvedčilo najmä pred majstrovstvami sveta vo Francúzsku, kde som skončil tretí, tentoraz to tak už nevyšlo. Čo sa týka podmienok, tie sú už dlhé roky rovnaké. Myslím si, že samotná príprava na olympiádu bola dobrá. Do dejiska olympiády som cestoval s predsavzatím skončiť čo najlepšie.
ATÉNY UŽ POZNAL
V gréckych Atenách som nebol po prvýkrát, toto mesto som už koľko-toľko poznal a bol som aj pod Akropolou. Ako pamiatku z olympiády som si priniesol pamätné medaile a diplom. Kúpil som niekoľko darčekov, suvenírov, pohľadnice a iné drobnosti. Na izbe som býval s oddielovým kolegom - vzpieračom M. Tešovičom. Strava bola výborná, občas sme chodili aj do Slovenského olympijského domu v Aténach na halušky a pivo.
SPOKOJNOSŤ S UMIESTNENÍM
Keď sa s odstupom času obzriem späť, tak s 10. miestom som nakoniec spokojný, aj keď to nie je medaila. Pri určitých priaznivých okolnostiach som mohol mať jednoducho aj naviac. Keď hodnotím jednotlivé svoje zápolenia na aténskej žinenke, tak si myslím, že na Abrahamiana som nemal, bol v dobrej forme a v konečnom hodnotení obsadil druhú priečku. Pravdupovediac Macumota z Japonska som mohol poraziť a skončil by som asi o tri priečky lepšie. V dejisku olympiády som si iba potvrdil skutočnosť, že grécko-rímske zápasenie má vo svetovom merítku vzostupnú úroveň.
Samotnú atmosféru v športovej hale počas mojich zápolení som ani nevnímal, akurát som počul výkriky „Attila... Attila...“ a keď som sa pozrel, tak som spoznal predsedu SOV Františka Chmelára s manželkou, čo bolo pre mňa naozaj príjemným prekvapením.
VIDEL FUTBALOVÉ FINÁLE
Popri zápasníckych stretnutiach na žinenkách sa mi naskytla príležitosť vzhliadnuť naživo aj finálový duel mužov vo futbale Argentína - Paraguaj (1:0). Z tohto merania síl som si odniesol pekný zážitok a videl skvelý futbal. Na vzhliadnutie zápolení mojich kolegov z Dukly - či už vodákov, cyklistov a iných - som jednoducho nemal čas a navyše po mojej súťaži som bol dosť unavený a nevyspatý.
NÁVRAT DOMOV
Hneď po návrate do vlasti som mal dosť nahustený program. Po pristáti lietadla v Bratislave o 10. hodine som užž o dve hodiny neskôr cestoval do Nemecka na ligu. Keď som prišiel do Trenčína, stretol som niekoľko priateľov a známych, ktorí v stručnosti zhodnotili moje vystúpenie na olympiáde. Aj na Dukle mi športovci potriasli rukou a pýtali sa, ako som sa mal a či som spokojný s desiatym miestom.
V tomto roku ma už nečaká žiadne významnejšie športové podujatie na žinenkách, nerátajúc ligu v Nemecku.“
DOVOLENKA
V čase našej návštevy schuti posilňoval Z. Chára, nakoľko Bátky prišiel za nami iba na dohodnutú debatu a vzápätí si odišiel vypísať dovolenkový lístok. Ako sa vyjadril, veľmi potrebuje odpočinok, najmä spánok a nie je vylúčené, že medzičasom navštívil aj lekára, nakoľko sa necítil zdravotne najlepšie. Dúfajme, že sa Attila čoskoro dostane do normálnych klasických životných koľají a bude naplno pokračovať v náročnom tréningovom cykle.
Také je teda v stručnosti zhodnotenie olympiády a účinkovania na nej z pohľadu priameho účastníka - zápasníka Attilu Bátkyho.
Ako videl svojími očami výkony nielen svojho zverenca, ale aj samotné dianie pod Akropolu Bátkyho tréner - Zdeno CHÁRA (otec slovenského reprezentanta v hokeji)?
„Dá sa povedať, že spokojnosť u mňa príliš veľká nie je, lebo som očakával lepší výsledok. Veľmi dôležitý súboj mal Attila najmä so švédskym zápasníkom Abrahamianom, cez ktorého neprešiel, hoci išiel na doraz. To rozhodlo o jeho konečnom umiestnení na 10. mieste. Keby bol zvíťazil, tak by postúpil medzi posledných štyroch borcov. S jeho umiestnením som osobne nespokojný...
Najmä duel s Japoncom mal rozhodne vyhrať a skončil by na 7. mieste, aj keď veľký rozdiel medzi tým nie je.
CHÁROVA PRVÁ ÚČASŤ NA OH
Olympiáda v Aténach bola mojou premiérovou. Do dejiska OH sme pricestovali neskôr, teda slávnostné otvorenie som nevidel, ale o to pôsobivejšie na mňa zapôsobilo ukončenie olympiády, ktoré bolo fascinujúce - na vysokej úrovni. V olympijskej dedine bolo množstvo ľudí rôznych národností, pleti a náboženského vyznania. Všetko sa dialo s patričným nadšením a myslím si, že olympiády majú svoj zmysel a všetko je to nádherne. Som rád, že som mohol byť pri tom a mal som tam aspoň jedného svojho zverenca, hoci pri troche šťastia mohli byť dvaja - aj R. Meduna.
Splnil sa mi teda sen a zverenca som mal na svetovej olympiáde a na majstrovstvách sveta bol tretí.
POLOVICA VECÍ MU NEPASOVALA
Strava bola výborná, každý si mohol počas 24 hodín vybrať čo chcel a čo mu vyhovovalo. Po lekárskej stránke to bolo taktiež dobre zabezpečené, vrátane masáží. V materiálnej oblasti to bolo horšie a neraz som sa nestačil čudovať.
Doteraz nepochopím, ako je možné, keď som poskytol svoje miery na oblek, košele, topánky (napr. nosím 10,5 a dostal som sedmičky) a keď mi to odovzdali, tak polovica vecí kvôli nesprávnej veľkosti vôbec nesedala. Navyše, niektoré časti som ani nedostal. Je to rozhodne na zamyslenie a nejde mi do hlavy, ako sa to mohlo stať.
SLEDOVAL JAZDECKÉ PRETEKY
Po skončení Attilovho účinkovania sa mi podarilo dostať vstupenku na jazdecké preteky. Videl som nádherne kone, ktoré statočne pri skokoch zdolávali prekážky a zostala mi na to krásna spomienka.
Na ďalšie športy som sa už nedostal, lebo sa tam dosť daľeko cestovalo a bolo aj málo vstupeniek. Fascinovala ma obrovská masa ľudí zo všetkých štátov sveta a taktiež neopakovateľná srdečnosť. Nik nerobil v ničom žiadne rozdiely a všade panovala perfektná nálada.
NA PAMIATKU STRIEBORNÁ MINCA
V dejisku olympiády som si na pamiatku kúpil peknú a cennú striebornú mincu s logom olympiády, ktorá mi sústavne bude pripomínať moju účasť v Aténach. Prešiel som takmer celé mesto, vrátane pamiatok - Akropolu, prístav a stretol som aj množstvo priateľov (Česi, Rusi, Nemci) s ktorými som kedysi zápasil.
Priamo v Aténach som strávil vyše desať dní a je na čo spomínať. Bolo by to však veselšie, keby Attila získal akúkoľvek medailu. Raz darmo, kto chce vyhrať, musí získavať body, alebo dávať góly.
ANALÝZA OLYMPIÁDY
Po dovolenkách chceme spraviť dôkladnú analýzu účasti našich borcov na olympiáde, chceme poukázať na chyby, nedostatky a rezervy, ktoré každý športovec rozhodne má. Uvidíme, čo sa bude ďalej diať na Dukle. Podarilo sa mi vybojovať nejaké tabuľkové miesta a v súčasnosti mám v tíme už päť zápasníkov, ktorí sú vo váhovej kategórii nad 90 kg a môžu sa medzi sebou zdokonalovať a nemusia už tak často chodiť na rôzne sústredenia.
Som veľmi spokojný, že veliteľ AŠK Dukla Trenčín - Ľ. Vacek nám vyšiel vo všetkom v ústrety a pomohol po všetkých stránkach. Do ďalšieho obdobia si však chceme predsavzať opäť tie najvyššie ciele.