Článok pokračuje pod video reklamou
Bánovskej záchranke médiá vytkli, že u nej príbuzní Martina Doktora ani po viacnásobnom volaní neuspeli, lebo obec Dubodiel, v ktorej ku tragédii došlo, nepatrí do ich rajónu. Trenčianskej zas bolo vyčítané, že sa na miesto dostavila až po vyše hodine čakania. Obidve záchranné služby sa cítia byť takýmto informovaním poškodené a tvrdia: „Bolo to inak!“
K smutnej udalosti došlo v noci z utorka 7. septembra na stredu. Martin Doktor, ktorý ešte v ten deň odohral futbalový zápas, si po skončení hokeja Švédsko - Česko išiel s dobrou náladou okolo 23. hodiny ľahnúť. Z jeho izby bolo neskôr počuť buchot a vzdychanie. Starší brat Jozef ho tam vzápätí našiel chrčiaceho ležať na zemi s odretým čelom. Začal sa boj o život mladého človeka. „Asi hodinu a pol sme ho oživovali masážou srdca, ale kým prišiel lekár, bol už mŕtvy...,“ uviedli médiá výpoveď stratou brata otraseného Jozefa Doktora.
Zrekonštruovať, čo sa v tú noc vlastne stalo, je jednoduché. Záchranné služby všetky hovory automaticky zaznamenávajú aj s uvedením presného času volania. Príbuzní Martina Doktora volali z mobilného telefónu na číslo 155 a systém mobilného operátora ich prepojil na dispečing Záchrannej zdravotnej služby v Bánovciach nad Bebravou. Službukonajúca dispečerka prebrala hovor 31 minút po polnoci. „Nakoľko Dubodiel nepatrí pod našu pôsobnosť, dispečerka volajúcemu povedala, aby promptne zavolal linku tiesňového volania 112. Zároveň ho informovala, že to bude paralelne s nimi vybavovať aj ona,“ priblížila konanie bánovskej záchranky jej vedúca lekárka Janka Igazová. Dispečerka podľa nej o chvíľu na to kontaktovala Krajské koordinačné centrum integrovaného záchranného systému v Trenčíne (linku 112), kde sa dozvedela, že sanitka je už na ceste do Dubodiela. „Príbuzní síce neskôr volali opakovane na číslo 155 (znovu do Bánoviec), ale už len preto, aby si preverili, či je sanitka na ceste. Chápem a akceptujem, že v takýchto chvíľach sa sekundy zdajú byť minútami, ale u nás proste nemohlo dôjsť k žiadnemu časovému zdržaniu,“ uviedla Igazová. Bez podrobného rozoberania prípadov, v ktorých môže záchranka urobiť výjazd mimo svoj obvod, stačí na tomto mieste uviesť jeden holý fakt: Jediné vozidlo rýchlej zdravotnej pomoci, ktoré majú v Bánovciach k dispozícii, vyrážalo v tom čase na iný zásah priamo v meste.
Núdzovej linke 112 bol kritický stav mladého futbalistu nahlásený 32 minút po polnoci. O minútu neskôr 112-ka vec predala trenčianskej záchranke, 53 minút po polnoci jej auto dorazilo do Dubodiela. Konateľ spoločnosti Zdravotná doprava Trenčín Kamil Kučerka, pod ktorú trenčianska záchranka patrí, k tomu uvádza: „V novinách som čítal, že Martina Doktora príbuzní našli niečo pred dvanástou. Ja plne chápem, že je to hodina, čo sa dovolali pomoci. Ale je neadekvátne, aby sme boli obviňovaní, že sme prišli neskoro, keď sa k nám informácia dostala až tri minúty po pol jednej a boli sme tam za 20 minút.“ Kamil Kučerka považuje čas prejazdu sanitky približne 20-kilometrovou trasou medzi Trenčínom a Dubodielom za dobrý. „Treba si uvedomiť, že iba na každom kruhovom objazde stratí dva a pol tonová sanitka približne pol minúty...“
Lekár po príchode na miesto konštatoval absenciu spontánnej dychovej aktivity, nehmatný pulz na veľkých cievach (zástavu srdca) a rozšírené zrenice bez fotoreakcie. „Okamžite začal s kardiopulmonálnou resuscitáciou, ktorú prevádzal 54 minút,“ vysvetlil riaditeľ trenčianskej záchrannej služby Jaroslav Vidan. Ako doplnil, aj najdlhší odporúčaný interval oživovania nepresahuje 40 minút, čo bolo v tomto prípade prekročené. K oživovaniu pristúpili podľa neho preto, že išlo o mladého človeka, u ktorého sa nepredpokladalo závažné malígne alebo kardiálne ochorenie a tiež aj kvôli ochrane samotných pracovníkov záchranky. „V súčasnosti je mediálny tlak tak veľký, že by iba veľmi ťažko vysvetľovali, prečo nezačali s resuscitáciou.“
Čo bolo skutočnou príčinou smrti Martina Doktora ostane tajomstvom. Patologicko-anatomická pitva, ktorú lekár hneď na mieste požadoval, bola jeho príbuznými odmietnutá. Na hypotetickú otázku, či by bolo možné talentovaného 22-ročného futbalistu zachrániť, ak by bol lekár na mieste skôr, predstavitelia zdravotnej záchrannej služby odpovedať odmietli. Išlo by podľa nich o čistú špekuláciu, ktorá Martinovi Doktorovi život nevráti. Za dôležité považujú, že ich zásah bol bez chýb a v danej situácii urobili maximum. Fundamentálnym základom práce záchranára je včasná informácia. Ak sa v tú osudnú noc stratili cenné minúty, neboli to minúty na ich strane.
