bojujú o zachovanie tohto kúska zelene, zavolali mestskú políciu, aby výrub zmarila. Počas nasledujúceho dňa majiteľ pozemku, trenčianska stavebná firma Monolit, parčík ohradil a zabezpečil jeho ostrahu súkromnou bezpečnostnou službou. V ohrade sa ocitol aj strážny pes. V stredu ráno sa na takto oplotenom a ochránenom pozemku pokúsil o odstránenie stromov po druhýkrát. Obyvatelia sídliska opätovne zavolali mestskú políciu, ktorá výrub najprv zastavila, nakoniec však bola na základe rozhodnutia primátora Trenčína z miesta odvolaná. Výrub stromov mohol byť dokončený.
V parčíku má vyrásť 20-bytový dom, pričom 11 bytov je vďaka inzercii v tlači už dopredu predaných. Záujem o ne prejavili aj samotní obyvatelia sídliska Pod Sokolicami. Monolit má v rukách právoplatné stavebné povolenie na výstavbu bytovky a tiež aj rozhodnutie na výrub stromov. Stavebné povolenie však napadlo spoločenstvo vlastníkov bytov domu, ktorí s parčíkom bezprostredne susedia. O ich odvolaní rozhoduje Krajský stavebný úrad v Trenčíne. Jeho rozhodnutie je už pripravené, prednosta úradu Juraj Gregor sa však vzhľadom k tomu, že ešte nenadobudlo právoplatnosť, rozhodol k celej veci nevyjadriť. Podľa našich informácií tento odvolací orgán stavebné povolenie pre firmu Minolit zruší a vec vráti naspäť na Mestský úrad v Trenčíne. Dôvodom má byť chyba mestských úradníkov v samotnom stavebnom konaní, ku ktorému neprizvali práve obyvateľov susedného domu. Pre Monolit to bude znamenať, že plánovanú výstavbu v parčíku zatiaľ nezačne.
Ľudia z Pod Sokolíc chcú napadnúť aj rozhodnutie odboru životného prostredia a investícií Mestského úradu v Trenčíne o výrube stromov a zvažujú tiež podanie podnetu na trestné stíhanie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa. Predstavitelia Monolitu zase nevylúčili, že si budú škody vzniknuté omeškaním výstavby vymáhať súdnou cestou. Samotné Mesto Trenčín vydalo k celej kauze stanovisko, v ktorom uvádza, že uvedená lokalita je podľa územného plánu určená na bytovú výstavbu. Hovoriť o rozhodnutí krajského stavebného úradu považuje zatiaľ za predčasné.
Vyjadrenia:
Dušan Pevný, konateľ spoločnosti Monolit:
Nie je pravda, že ideme spíliť všetky stromy. V prvej etape sme ich vyrezali iba päť, pričom na to máme právoplatné rozhodnutie. Na jar budúceho roku potom v druhej etape vyrežeme ďalších šesť stromov. Namiesto toho sme však povinní zrealizovať náhradnú výsadbu na parcelách, ktoré nám určilo mesto v celkovej hodnote 610-tisíc korún. Následne budeme musieť robiť tri roky kontrolu vysadených stromov a uhynuté dosadiť. To nie sú lacné veci.
Anna Pappová, predsedníčka spoločenstva vlastníkov bytov:
O tom, že má firma Monolit na výstavbu bytovky právoplatné stavebné povolenie, sme sa dozvedeli iba náhodou, keď prišli označiť stromy. Pred rokom to bola ešte jedna parcela, teraz je ich tam päť, pričom tri parcely vlastní Monolit a dve krajné Merina. Stavebné konanie si títo vlastníci urobili medzi sebou tak, že pôvodný vlastník pozemku Merina si nechal 6-metrový pás zeme medzi našou bytovkou a parkom, a tým nás zo stavebného konania vylúčil. Obidvaja sa samozrejme zriekli odvolania a stavebné rozhodnutie správoplatnili do piatich dní. A hneď s ním utekali na životné a žiadali o výrub.
Sme presvedčení, že sme boli zo stavebného konania vylúčení neprávom. Mali sme byť jeho účastníkmi. Nám ide o zachovanie zelene. Nie sme proti výstavbe, ale nie v tejto lokalite.
Výrub stromov poukázal na nedostatočné fungovanie demokratických princípov v meste
Ako poslanec už dva a pol roka sledujem a podporujem úsilie občanov o zachovanie zelene v tejto lokalite. Využili prakticky všetky nástroje, ktoré im dáva súčasná legislatíva. Podali petíciu za zachovanie zelene, ktorej mestské zastupiteľstvo vyhovelo, avšak vinou „nepozornosti“ mestských úradníkov toto zostalo iba v deklaratívnej polohe, a teda mohlo byť úradníkmi odignorované. Naša iniciatíva na výmenu pozemkov narazila na jednoznačný odpor investora, firmy Monolit. Dalo by sa to vysvetliť najmä lukratívnosťou lokality, nižšími investičnými nákladmi (vybudované inžinierske siete), teda vyšším ziskom podnikateľa, nie však elementárnou etikou podnikania. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva 29. 4. 2004 som interpeloval primátora, prednostku a hlavného kontrolóra s tým, že náš výbor mestskej časti jednoznačne podporuje petíciu občanov a nesúhlasí s doterajším postupom mestského úradu. Žiadal som útvar hlavného architekta, aby pripravil zmenu územného plánu a dotknuté parcely prekvalifikoval na trvalú zeleň a zároveň, aby do vyriešenia všetkých problémov bolo pozastavené vydávanie rozhodnutí pre chystanú výstavbu. Na interpeláciu som dodnes nedostal uspokojivú odpoveď. Úradníci konali práve naopak. V čase dovoleniek sa poponáhľali s výdajom stavebného povolenia a povolenia na výrub stromov, avšak v prílišnom chvate „pozabudli“ doložiť vyjadrenie všetkých účastníkov konania a dotknutým občanom zabránili, aby sa k stavbe vyjadrili. Oba dokumenty podpísal primátor Celler, ktorý problematiku dobre poznal, veď ešte ako poslanec hlasoval za petíciu o zachovaní zelene a neskôr neúspešne vybavoval zámenu pozemkov. Zahusťovanie sídliska Pod Sokolicami nie je jediným prípadom miznutia zelene a nekoncepčného riešenia dizajnu mesta. Mesto prichádza o plochy, ktoré neboli z hľadiska normatívov v žiadnom prípade naddimenzované. Tvrdenie o kompenzácii nahradením zelene v inej časti mesta neobstojí. Sociologické výskumy dokázali, že obyvateľ považuje za kvalitu, ak je zeleň bezprostrednou súčasťou jeho obytného prostredia. Zeleň nemožno nahradiť odkazom na Brezinu. Náš výbor je neustále v priamom kontakte s občanmi, vďaka „vykastrovaným“ kompetenciám však nedokáže účinne vstupovať do rozhodovacích procesov mesta. Úradník je tak často oveľa väčším pánom ako poslanec, ktorého návrhy a podnety by mal realizovať.
• Ján Babič, poslanec mestského zastupiteľstva, predseda výboru mestskej časti Sever
