Do boja proti fašizmu sa počas Slovenského národného povstania zapojilo 60-tisíc slovenských vojakov a 18-tisíc partizánov. Spolu s nimi bojovalo 8400 zahraničných účastníkov zastupujúcich 32 národností. Jedným z nich bol Stuart N. May, ktorého zostrelili nemecké vojská neďaleko Brunoviec pri Piešťanoch 17. októbra 1944. Takmer na pol roka sa stal účastníkom SNP, ktoré sa začalo v auguste pred 60-timi rokmi. Predovšetkým zásluhou Bohuslava Ferianca z Modrovky začiatkom tohto leta navštívil Slovensko.
AF). Posádku druhého stíhacieho bombardéra tvorili F/Lt S. H. R. Cotteril (pilot) a navigátor F/O C. G. Finnlayson. Bojovú akciu začali v odpoludňajších hodinách dňa 16. októbra 1944, keď odštartovali z britskej leteckej základne Hudson. Po medzipristátí vo francúzskom St. Dizier pokračovali v ranných hodinách 17. októbra 1944 oba Mosquity v plnení úlohy „Day Rangers“. O 7.50 h sa obe lietad- lá priblížili v prízemnom lete z južného smeru k letisku Piešťany. Chceli ho prepadnúť a zničiť lietadlá fašistického Nemecka, ktoré si tam vybudovalo svoju základňu. Moment prekvapenia, na ktorom úspech akcie postavili, však Kanaďanom nevyšiel. Privítala ich hustá a presná streľba nemeckého ľahkého protilietadlového delostrelectva. Jeden z 20 mm granátov zasiahol ľavý motor stroja Stuarta N. Maya. Lietadlo začalo následne horieť. Pri prízemnom únikovom manévri tvrdo dosadol na ľavom brehu Váhu pri obci Brunovce. Pilot aj navigátor vyviazli bez zranenia.
Letcov, najprv skrytých v lese, objavili malí pastieri dobytka. Deti ich priviedli k miestnym obyvateľom. Nemci po letcoch intenzívne pátrali, ale dedinčania z Podhradia ich aj napriek hrozbe mimoriadne vysokých trestov skrývali a zásobili ich potravinami. Po piatich dňoch Kanaďanov prevzali partizáni zo skupiny kapitána Kijevského. Čakal ich veľmi namáhavý a strastiplný niekoľkomesačný pobyt v slovenských horách. Po skoro polroku obaja Kanaďania prekročili frontovú líniu a spolu s partizánmi sa prebojovali až do maďarského Szolnoku. Stuart May tam prišiel so zápalom pľúc a vysokými teplotami. Na sedliackom voze ho previezli do ruskej vojenskej nemocnice v Budapešti. Odtiaľ ho spojenci letecky prepravili do Talianska a následne do Anglicka. Tam sa nakrátko zotavil z chorôb. V máji 1945 ho loď previezla do Kanady.
Príbeh zostrelených Kanaďanov nedal skoro dve desaťročia spávať amatérskemu historikovi Bohuslavovi Feriancovi z obce Modrovka pri Novom Meste nad Váhom. Tento dedinčan, povolaním robotník, dlhé roky zbieral po domácnostiach v okolí zvyšky prístrojov zo zostreleného lietadla. Zároveň dával dohromady čriepky príbehu o dvoch chlapíkoch spoza oceánu, ktorí pred dlhými desaťročiami havarovali cez vojnu neďaleko jeho rodiska. O tom, že S. May žije, sa po dlhom pátraní dozvedel až 27. februára 2002. Prostredníctvom častej korešpondencie sa stali priateľmi. B. Ferianec osudy S. Maya opísal v roku 2003 v knižke Mosquito nad Piešťanmi, ktorú vydal vlastným nákladom. Zároveň sa dozvedel, že aj navigátor Jacko D. Ritch sa napokon tiež dostal v zdraví do Kanady. Pred niekoľkými rokmi však už zomrel. Stuart Newton May sa narodil v roku 1921 v južnej časti kanadskej provincie Ontario, v meste Weston. V roku 1940 nastúpil k RCAF. Z Kanady bol odvelený vo februári 1943 do Anglicka. Narukoval k 418. peruti „City of Edmonton“ ako nadporučík letectva. Má priznaných 5 zostrelov nemeckých rakiet V-1 s Mosquitom F.II. Aj na to tento veselý muž spomínal v júni tohto roku v Modrovke, kde sa za prítomnosti predstaviteľov štátnej správy a samosprávy stretol na veľmi srdečnej spomienkovej slávnosti po 60-tich rokoch so svojimi slovenskými záchrancami. O tom, že tiekli aj slzy, by bolo nadbytočné hovoriť. No a že po toľkom čase okúsil opäť chuť domácej dedinskej slovenskej slivovice – to bolo predsa samozrejmé...
Bývalého pilota Stuarta Newtona Maya počas Medzinárodných leteckých dní, ktoré sa uskutočnili v Bratislave, prijal aj veliteľ slovenských Vzdušných síl generálmajor Jozef Dunaj. Úprimne poďakoval za jeho podiel pri oslobodzovaní Slovenska počas 2. svetovej vojny a vyznamenal ho čestnou plaketou Vzdušných síl SR.
Autor: Jozef Žiak