Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Počas niekoľkých novembrových dní prišli o život dve desiatky Šípkovčanov

V týchto dňoch si pri príležitosti 60. výročia Slovenského národného povstania pripomíname obete fašistickej zlovôle. Rozprávajme teda o tragédii, ktorá sa stala od 8. do 13. novembra 1944 na Podhorí v Šípkove a v horách na Lupeniciach tak, ako si to zapí

V čase Slovenského národného povstania v Strážovských vrchoch pôsobila 2. čs. partizánska brigáda J. Žišku. Okrem Slovákov v nej bojovali Maďari, Poliaci, Česi i Juhoslovan. S partizánmi spolupracovali a pomáhali im aj mnohí obyvatelia obcí v uhrovskej i slatinskej doline. sal František Hollý a ako si na tieto kruté časy spomína vtedy 18-ročná Antónia Belanová, dnes Pajtinková, žijúca v Podlužanoch.

Zakrádajúce sa zlo

Zo Šípkova partizáni chodievali na výpady v smere na Trenčianske Teplice, Valaskú Belú, Bánovce nad Bebravou i Uhrovec. Smutnou predzvesťou blížiacich sa udalostí bola jedna z prestreliek z 18. októbra 1944, keď sa fašistom podarilo v Šípkove chytiť partizána Ignáca Šebaňa. Ubili ho pažbou pušky, stiahli mu čižmy a vliekli cez celú dedinu.

Skryť Vypnúť reklamu

Lupenice sú lúky rozprestierajúce sa uprostred lesov, asi tri kilometre nad Šípkovom. Stálo tu viacero kolíb, kde sa pred nečasom, ale i na noc, keď sa nevracali do dediny, uchyľovali ich majitelia a pastieri dobytka.
Podľa Františka Hollého už od 5. novembra pozorovali partizáni i občania, že na Lupeniciach sa zdržiavala skupina neznámych vojakov poobliekaných v slovenských uniformách a vydávajúcich sa za partizánov. Žiaľ, niektorí obyvatelia sa nechali pomýliť a uverili, že to skutočne sú partizáni. Napriek tomu ťažko dnes povedať, či by sa tragédiu, ktorá sa do Šípkova a na Lupenice zakrádala, podarilo odvrátiť.

„Bol už november. Pes vonku brechal, preto ho zavolali do koliby, kde sedeli pri ohni. To už začuli zvonku aj hlasy a o chvíľu k ním prišli traja neoholení a otrhaní chlapi. Vraj utekajú od Nemcov, kde museli kone kŕmiť. Strašne ich bili. Boli hladní, prosili aspoň o trochu vody. Dali im mlieko zriedené vodou a po kúsku chleba. Ako z tmy prišli, tak sa v nej stratili,” spomína na otcovo rozprávanie Antónia Belanová.

Skryť Vypnúť reklamu

Falošní partizáni

Ráno prišiel otec z Lupeníc do dediny po voz a dcére tiež kázal prísť hore nahrabať lístia na podstielku pod kravy. „Otec išiel s vozom po ceste a ja kratšou cestou po chodníku. Tiež som zbadala nejakých chlapov, ale išla som do našej koliby. Museli ma sledovať ďalekohľadom. Prišli za mnou vyobliekaní vo vojenskom a jeden z nich mal kabát s hviezdičkami, rajtky, kožené čižmy, brigadírku a na rukách kožené rukavice. Po česky povedal, že je veliteľ Jelínek a vypytoval sa ma, čo tu robím. Hľadali partizánov. Vraj sú nová partizánska jednotka, idú z Banskej Bystrice a chcú sa s nimi spojiť. Ďalší chlap, s papierom v ruke, si všetko zapisoval. Zrazu spoza kríkov vyšli asi tridsiati chlapi aj s puškami.

Chceli vedieť, ako sa volám, vypytovali sa na komisára a richtára a na partizánov. O žiadnych neviem, mám tu robotu a domov pôjdem až večer - povedala som. Potom išli hľadať vodu a pokúšali sa pootvárať zamknuté koliby.
Konečne prišli s vozmi otec i ďalší chlapi z dediny. Aj ich vojaci kontrolovali. Ale otec povedal, že sú domáci, preto legitimovať by sa mali oni. Jeden z vojakov hneď veľmi ochotne ukazoval akési papiere. Napokon sa chlapi rozišli za robotou a ja som zhrabávala a nakladala lístie do voza,” pokračuje Antónia Belanová.

Skryť Vypnúť reklamu

Na poludnie prišla vystrašená mama s obedom. Tiež videla vojakov, jeden ju volal ku komisárovi kvôli vyšetrovaniu. Vyvolávala otca domov, že to veru nie sú dobrí ľudia. A otec na to: „Čo sa plašíš, aj s nami sa rozprávali. Veď sú to ľudia ako my. A ja s nikým nič nemám!” Tonka išla s mamou domov. Otec zostal. Do dediny prišiel až ráno, pretože u notára chcel vybaviť povolenie na mletie a potvrdenie pre akéhosi Rudolfa Kuchtu, s ktorým sa stretol v horách. Ale bolo tam veľa ľudí. Zobral mu aj civilné šaty. Vraj sa chce dostať domov, na ivanovské kopanice.

„Mama otcovi ešte rýchlo ochladila obed, lebo sa veľmi ponáhľal. Vraj už dávno mal byť hore, pretože kravy nechal zavreté. Ešte som za ním vybehla a na briežku sme sa dohovárali, čo urobíme na druhý deň. Vraj pošle domov brata Jožka. No, teda zbohom,” zopakuje jeho posledné slová Antónia.

Pomýlili aj skutočných partizánov

V skorých ranných hodinách 8. novembra prišli ku krajčírovi Jánovi Hollému, inak partizánskemu komisárovi, v slovenských uniformách oblečení chlapi vydávajúci sa za partizánov. Najskôr ho vodili po dedine. Ako partizánsky komisár bol zárukou, že sú skutoční partizáni a po domoch vypytovali potraviny. Keď usúdili, že ich je dosť, jeden Šípkovan ich na voze ťahanom vlastnými koňmi musel odviezť na Veľké lúky. V dedine sa dokonca stretli so skutočnými partizánmi. Volali ich, aby išli s nimi na Lupenice. Tí však povedali, že oni majú svoj chodník. A po ňom im vliezli rovno do pasce. Falošní partizáni ešte zašli aj po brata Jána Hollého, Alojza a vybrali sa do Lupeníc. Usadili sa v murovanej Bučkovej kolibe a na to, čo sa tam skutočne stalo, svedka niet.
Na druhý deň sa z Lupeníc nikto nevracal a ženy na ulici rozprávali, že aj streľbu bolo počuť. Mama zabalila raňajky, a keď Antónia kráčala hore chodníkom, nad dedinou pri hore stretla uplakanú Andelu Mišákovú s jej 75-ročným otcom Jozefom Belanom. „Vraj, Tonka moja, tam je plno mŕtvol, ale našich tam medzi nimi niet. Vaše kravy sme vypustili, napojili a dali im sena. Keď môj Julo príde, nech len ide domov, pretože kravy večer prišli domov a jeho nikde,“ prikazovala plačúca žena.

Pri kolibe Antónia našla Rudolfa Kuchtu, ktorému chcel otec dať civilné šaty. Pozdravila ho a hneď sa pýtala na otca. Vraj, asi museli ísť niečo odnášať, nikto tu nie je. Chcela vojsť do koliby. Bola zamknutá a kľúča nikde. Spoločne sa zapreli do dverí.

Obete zlovôle

„Zbadala som na penke sediaceho brata Jožka. Strašný pohľad! Tvár mal celú dostrieľanú a obďaleč ležal na znak 15-ročný Emanuel Mišák, ruky rozhodené, jednu mal obhorenú od ohňa. Len otca nikde nebolo. Rozhliadla som sa po vonku a oči mi padli na neďaleký kríček. Trčala spoza neho noha. Až keď som prišla bližšie, zistila som, že patrí otcovi. Po rane do spánku spadol na zem, hlavu mal sklonenú na prsia. Obďaleč bol 15-ročný Julko Mišák, čo ho mama hľadala. Ležal na zemi, ruku pod hlavou, akoby si pri pasení kráv len tak ľahol na trávu. Na spánkoch mal tiež ranu a neďaleko ležal ešte Elimír Suchý,” vybavuje si v pamäti hrozný obraz Antónia Belanová.

Keď sa dobytok vracal domov sám, a nechodili ani deti, ani manželia, ženy už tušili niečo veľmi zlé. Po Šípkove sa rozšírilo, že na Lupeniciach sú mŕtvi. Do Belanov prišli príbuzní, najmä chlapi, že vezmú posteľné plachty a idú mŕtvych zniesť dolu. Obecný richtár však prehlásil, že to musí nahlásiť na nemecké veliteľstvo, aby vyšetrili, kto to urobil.

Na druhý deň prišli do dediny traja chlapi a dali vybubnovať, aby chlapi išli na Lupenice a poznášali do dediny mŕtvych, ktorých vraj pozabíjali partizáni. Chlapi utekali netušiac, že aj na nich je nachystaná nástraha.

Po kolibe Belanovcov, kde Antónia objavila otca, brata a ďalších troch mŕtvych, nasledovala koliba, kde boli zastrelení traja ruskí partizáni - M. Kasirin, M. Charlan a J. Vlaščenko. A potom tu bola Bučkova koliba, kde našli partizána Jozefa Veselého a bratov Hollých Alojza a Jána. Toho museli mučiť, pretože bol celý dobitý a naokolo rozstriekaná krv.

Fašisti dobre vedeli, prečo podmínovali okolie Bučkovej koliby! Pascu nastražili aj na tých, ktorí si prídu zobrať mŕtvych. Keď chlapi prichádzajúci z dediny videli tú hrôzu, utekali ku kolibe. Jeden z nich stúpil na mínu. Sedem ich roztrhala na kusy a rozmetala po okolí. Niektorí v zúfalstve volali o pomoc. Ostatní sa báli urobiť čo len krok.

Prišli furmani. A nič netušiaci Alexander Mikuš tiež stúpil na mínu. Našťastie ho pri výbuchu iba omráčilo. Neskôr všetkých usmernil a začali mŕtvych baliť do posteľných plachiet, zachraňovať zranených a odvážať do dediny. Tragédia sa stala v utorok 8. novembra 1944. V nedeľu na šípkovskom cintoríne pribudlo päť hrobov. Zabitých Rusov za päťsto korún zviezli chlapi do dediny až na jar. Dedinčania mali strach z mín, a preto sa báli ísť na Lupenice. Bola zima, všade plno snehu.

Beštiálna dohra

Akoby tí, ktorí spáchali toľko zla, ešte nemali dosť. Pomsta partizánom a ich rodinám zrejme nestačila. O niekoľko dní opäť prichádzajú do Šípkova. Do bytu už umučeného partizánskeho komisára Jána Hollého dovliekli jeho 71-ročného otca Jozefa Hollého, zaťa Alexandra Mikuša a Ondreja a Michala Danišku. Bili ich, týrali a zmučených na smrť prinútili nanosiť slamu do miestnosti. Potom ich zavreli do skríň, poliali benzínom a zaživa upálili.
V jeden deň Agneša Mikušová pochovala dvoch zastrelených bratov a na druhý našla v zhorenisku otca i manžela. Ležali tam aj Ondrej a Michal Daniškovi.
Vzala ručný vozík, so 14-ročnou dcérou štyri ohorené telá vložili do vriec a odviezli do márnice na cintorín. Zohnala dve truhly a dali do nich po dve telá. Dvaja dobrovoľníci jej pomohli vykopať jamu, do nej ich spustili a bez obradov zahrabali.

Vdovy Jarmilu Hollú, Annu Hollú a sestru nebohých Agnešu Mikušovú (doma zostala 14-ročná dcéra a ročné dievčatko) po bitke a týraní v obecnom dome odvliekli do Trenčína, mali ich obesiť. Napokon sa dostali do ilavskej väznice. Z dediny odvliekli aj štvrtého z bratov Kolomana Hollého, Františku Tóthovú, bratov Rudolfa a Ladislava Bučkových, Jozefa Mokrého a Aladára Šinského. Dvoch posledne menovaných po vypočúvaní pustili domov. Ostatní tiež skončili v ilavskej väznici. Iba pozostalí po Kolomanovi Hollom dodnes nevedia, kde má hrob.

Toto je krutý príbeh niekoľkých novembrových dní roku 1944. Nemôžeme a nesmieme zabúdať na beštialitu, smrť, bolesť a trápenie spôsobené fašizmom a ani na utrpenie, ktoré ľudstvu prinášajú vojny.
„Ten krutý obraz sa mi z pamäte nevymaže do konca života,” hovorí 79-ročná Antónia Pajtinková, rodená Belanová.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  1. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  2. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 204
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 887
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 833
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 920
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 461
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 309
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 928
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 640
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 490
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 302
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Dukla bojovala, proti Novým Zámkom vydrela body

Zverenci trénera Jána Pardavého zdolali Nové Zámky.

Trenčín prehral s Miškovcom o tri góly.

FOTO: V Trenčianskom kraji pribudlo ďalších päť lavičkových pohľadníc s QR kódom

Bojnice, Trenčianske Teplice, Považská Bystrica, Beckov a Brezová pod Bradlom sú ďalšie miesta, kde Krajská organizácia cestovného ruchu (KOCR) Trenčín Región umiestnila originálne lavičkové pohľadnice.

Pohľadnicová lavička v Partizánskom.

Pred nemocnicou v Bánovciach nad Bebravou pribudnú okrasné dreviny

Samospráva Bánoviec nad Bebravou pripravuje novú výsadbu v rámci revitalizácie centra mesta. Nové dreviny by mali pribudnúť pred nemocnicou, informovala radnica.

Bánovce nad Bebravou: Zomrel mestský poslanec Milan Igaz

Vo veku 64 rokov zomrel v stredu (25.11.) bánovský mestský poslanec Milan Igaz. Informovala o tom primátorka Rudolfa Novotná.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Pri nehode v centre Zvolena vyhasol ľudský život

Nehoda sa stala v blízkosti Zvolenského zámku.

Pátrajú po dvoch odsúdených mužoch

Obaja hľadaní pochádzajú z Hlohovca.

Už ste čítali?