Deti z podchodu

Mama niektorého z nich ho našla kdesi v pivnici. Síce bez tyčiek, ale to šikovným deckám plány neprekazí. Zelené celtové „áčko“ hrdo vztýčili s pomocou drevených konárov. Tak vzorne, že ani skauti by sa za to nemuseli hanbiť.

Na streche neďalekého zatvoreného podchodu si zriadili vlastnú knižnicu. Hromadu vyradených brožúr a kníh roztriedili starostlivo do kôpok, ktoré naukladali na múrik podchodu jednu vedľa druhej. Lepiacou páskou pod ne pripevnili nápis Požičovňa kníh. „Požičajte si od nás knihu,“ núkajú veselo okoloidúcich. „Je to celkom zadarmo!“ Staré tituly však ľudí veľmi nelákajú. Skôr sa im páči po knihách cupitajúce čierne šteniatko Rudo. Deti to ale netrápi. Na svojej prvej lekcii podnikania sa dobre zabávajú.

Okolo toho všetkého neprestajne hučia prúdy áut. Je horúci augustový podvečer a dospeláci s vážnou tvárou a nohou na plyne sa ponáhľajú. Mnohí z práce za svojimi deťmi. Dovolenka sa minula, detský tábor trval iba dva týždne. Na konci prázdnin niekedy dochádza fantázia. „Už aby tu bol september,“ vzývajú unavení rodičia začiatok školského roku. Deti sa iba smejú. Vybehnú na hranu strechy a vodičom zamávajú do diaľky. Letné prázdniny sa končia? Nevadí! Vedia, že o rok prídu zas.