Myšiak poľný síce patrí na Slovensku k najbežnejším dravcom, ale pre sokoliarov z Banskej Bystrice je cenný. Tvrdia: „Je u nás už päť rokov a máme ho všetci veľmi radi.“
Trifón uletel počas vystúpenia. Po príletoch na rukavicu robí sokoliar pokus, kde myšiakovi, ktorý sa normálne živí v prírode lovením koristi na zemi, hodí do vzduchu kúsok mäsa, aby ho ulovil. „Nie je to preňho až také jednoduché, Trifón vtedy kúsok mäsa chytil a zletel s ním dole pod hradby. Viac sa nevrátil,“ opisuje udalosť sokoliar Michal Sivok. To, že Trifón uletel, nie je pre Sivoka až také neobyčajné: „Toto leto nám to urobil už štyrikrát. Vždy sa však vrátil, alebo nám raz zdola zavolali, aby sme si po neho prišli.“ Ako ďalej vysvetľuje, pre myšiaka nie je také jednoduché vyletieť z mesta hore na hrad: „Vetry ho sfukujú dole.“ Jeho kolega sokoliar Miroslav Lichý dodáva, že dravce chované v zajatí nedokážu žiť dlhšiu dobu na slobode. „Sú citovo naviazané na ľudí, ktorí sa o ne starajú a v ťažšom období by si ani nedokázali zaobstarať sami potravu.“
Sokoliarska skupina svätého Bavóna vystupuje na Trenčianskom hrade už štvrtú sezónu. S takmer dvadsiatkou dravcov predvádzajú sokoliarske umenie jeho návštevníkom. Operence získavajú buď z voľnej prírody, kde ich nájdu zranené a po vyliečení už nie sú schopné návratu, alebo sú to vtáky chované v zajatí. Päťročný Trifón bol nájdený vo voľnej prírode s poraneným krídlom. Je majetkom štátu a štát pridelil sokoliarom starostlivosť o neho. „Ak by sa aj dostal k niekomu inému, bohužiaľ ho chovať nemôže,“ upozorňuje Miroslav Lichý. Ako dopĺňa, Trifón má na nohe okrem koženého pútka a evidenčného krúžku aj menovku s telefónnym číslom sokoliarov, a teda nikto, kto ho nájde, nemôže tvrdiť, že nevie, kam ho vrátiť.
Sokoliari budú na hrade ešte týždeň. Neprestávajú veriť, že domov, do Banskej Bystrice, bez svojho Trifóna neodídu.