Samotný princíp petície, a teda i petičného práva je neoddeliteľne spojený s ľudskoprávnou legitimitou, nakoľko všetky pôvodné ľudskoprávne dokumenty počnúc anglickou Magnou chartou libertatum (Veľkou listinou slobôd 1215), cez americkú Deklaráciu nezávislosti (1776) končiac francúzskou Deklaráciou práv človeka a občana (1789) mali zo svojej podstaty charakter petície (v zmysle nastolenia požiadaviek voči etablovanej moci). V anglickej Petícii práv (Petition of rights 1629) dokonca v priamo vyjadrenej forme.
Samotné jadro problému teda spočíva v tom, ako ku petičnému právu pristupovať. Osobne sa domnievam že problém akéhokoľvek ľudského práva, teda i petičného, treba posudzovať prostredníctvom porovnania prirodzenoprávnej a nárokovoutilitaristickej koncepcie. Prirodzenoprávna kladie dôraz skôr na obranu pred možným zneužitím moci (snaha o znižovanie daní, ľudové hlasovanie či právo na odpor). Ide o tzv. 1. generáciu ľudských práv, čiže o základné práva. Nárokovoutilitaristická sa zameriava na odvodené ľudské práva (sociálne a kultúrne – 2. a 3. generácia). Dlhodobo sa ukazuje, že prirodzenoprávna koncepcia je vymáhateľnejšia, univerzálnejšia a je viac-menej totožná s 1. generáciou. Preto si dovolím tvrdiť, že petičné právo, ako právo vymedzujúce sa voči zneužívaniu etablovanej moci, by malo byť chápané ako základné ľudské právo.
Keď to aplikujeme na súčasnú trenčiansku situáciu, mám obavu, že všetky doteraz odštartované petície sú striktne nárokovoutilitaristické. Napriek tomu, že vychádzajú z potrieb občanov (IC, aquapark atď.), a preto majú relevantnú podporu.
Je jasné, že nastolené požiadavky sú legálne i legitímne, ale silne pripomínajú radikálne požiadavky na ekonomickou produktivitou nepodložené zvyšovanie životnej úrovne. Zároveň sú prepojené na reklamnú kampaň určitej záujmovej skupiny, čo je práve prvok, ktorý môže v dlhodobejšom horizonte podkopať dôveru občanov v petičné právo a v konečnom dôsledku oslabiť dôveru v legitimitu demokratických politických inštitúcií. Nehovoriac už o oslabení vplyvu demokratickej politickej kultúry.
Píšem o tom preto, lebo na základe informácie z Hosp. novín zo dňa 28. 7. je avizovaná petícia za miestne referendum o tzv. Variante 1, ktorá z podstaty veci má prirodzenoprávny charakter, a preto ju na rozdiel od ostatných podporím svojím podpisom.
Keď si to zhrnieme, musíme nevyhnutne dospieť k záveru, že petičné právo je jednoznačne neoddeliteľnou súčasťou základných ľudských práv, a preto by sme sa mali vymedziť voči jeho zneužívaniu, samozrejme v záujme posilňovania dôvery k demokratickým politickým inštitúciám.
Autor: Michal Zajac (autor študuje históriu na Trnavskej univerzite)