Utorok, 20. apríl, 2021 | Meniny má MarcelKrížovkyKrížovky
LISTY ČITATEĽOV:

Ad/ Trenčiansky hradný múr

Zrútenie časti vonkajšieho opevnenia (úvahy, spomienky, otázky)

O Trenčiansky hrad sa zaujímam od r. 1976 (jeho históriu a stavebný vývoj), hrad je mojím koníčkom, a preto sledujem s veľkým záujmom, čo sa deje s hradom, a hlavne s hradným múrom, ktorý sa 7. marca 2003 zrútil. Odvtedy počúvam a čítam, že:
• hradba (múr), ktorá sa stáročiami zavážala zeminou, bola príliš úzka • boli tu 4-metrové nánosy zeminy • kyslé dažde spôsobili eróziu muriva a jeho následný rozpad • zemina netlačila na múr, ale najpravdepodobnejšie sa murivo zrútilo vlastnou váhou • znížením úrovne terénu sa odstráni chyba minulosti.
K tomu len toľko: To, čo sa dialo s múrom za posledných 10 rokov, je jasne zdokumentované na mnohých farebných pohľadniciach, ktoré sa predávali a predávajú. Veľký fľak na múre, ktorý sa šíril zospodu, bolo dobre vidieť z Mierového námestia. Ten upozorňoval na pôsobenie vody v zemine, ktorou je zahrnutý múr zvnútra. Odkiaľ sa tu vzala voda? Po dostavaní a zastrešení Zápoľského paláca zviedli dažďovú vodu zo striech do plytkej priekopy a odtiaľ sa dostala do zeminy, rozhrnutej pozdĺž múru. O vedľajší múr, o ktorý majú odborníci veľký strach, aby sa nezrútil, a kvôli ktorému vybudovali oceľové bariéry so sitom za niekoľko stotisíc, by som strach nemal a vôbec si nemyslím, že by ho bolo treba rozobrať. Tento múr, na rozdiel od toho, čo spadol, je postavený tak, že už pri jeho stavbe ho „odvetrali“ a potom zahrnuli zeminou. Nikdy sa v ňom neobjavili nijaké fľaky.
V súvislosti so zrútením hradného múru sa vrátim o 23 rokov späť a spomeniem nepríjemný zážitok, ktorý sa mi stal na hrade. V auguste roku 1979 práve vrcholili stavebné práce na Matúšovej veži v súvislosti s blížiacim sa otvorením veže pre verejnosť v rámci osláv 1800. výročia rímskeho nápisu (veža bola pre verejnosť zatvorená od r. 1976). V tomto roku som dostal od dr. Nešporovej z Trenč. múzea písomné povolenie na voľný vstup na hrad, nakoľko ma poznala a vedela, že sa dlhšiu dobu systematicky zaujímam o stavebný vývoj hradu a jeho históriu. V tomto roku bola ešte horná palácová časť hradu pre verejnosť zatvorená, nakoľko tu prebiehali rekonštrukčné práce. Za celý rok som navštívil hrad 17-krát. Začiatkom augusta som prišiel na hrad do priestoru pri Jeremiášovej bašte, kde som uvidel kopy zeminy a sutiny, ktorú sem navozili nákladné autá. O týždeň neskôr som tam bol znova a neveril som vlastným očiam – veľké kopy zeminy boli rozhrnuté pásovým traktorom pozdĺž múru (toho, čo teraz spadol) a nahrnuté do hlbokej priekopy pod mostom, ktorým sa vchádza do palácovej časti cez Ilešházyho bránu. Na druhý deň som napísal list na ONV, odbor kultúry a školstva s otázkou, kto dal príkaz na zahrnutie priekopy, ktorá podtrhovala nedobytnosť horného hradu. Asi za tri dni som dostal odpoveď. V liste mi napísali, že je dobre, keď sa zaujímam o dianie na hrade, že zahrnutie je len dočasné riešenie a neskôr sa to bude upravovať. Boli to dva riadky. V ďalších už autorka nebola taká ústretová, ale zaútočila na mňa, či neviem, že hrad je pre verejnosť zatvorený, či si uvedomujem, že som tu mohol prísť k úrazu, ako som sa sem dostal a kto ma vôbec na hrad pustil. Moja pripomienka bola zrejme prekonzultovaná s majstrom, ktorý tu riadil rekonštrukčné a murárske práce a na hrade som sa s ním viackrát stretol. Ten ma pri ďalšej návšteve hradu slovne napadol, že ako si dovoľujem sem chodiť a sliediť tu, a čo sa o všetko starám! Matúšovu vežu vtedy, ani s veľkým úsilím, pre verejnosť neotvorili. Otvorili ju až 16. mája 1981, ale to je už o inom.
Dnes, po mnohých rokoch, sa pýtam: Nebol aj toto prvý krôčik k tomu, čo sa odohralo 7. marca 2003? Muselo to tak byť? Nedalo sa s tým nič robiť?

Skryť Vypnúť reklamu

• Ivan Šarvaic


Stanovisko k zrúteniu sa hradného múru Trenčianskeho hradu

K napísaniu tohto stanoviska ma prinútila skutočnosť, že zrútenie hradného múru je vysvetľované v niektorých médiách spôsobom, pri ktorom sa následok vydáva za príčinu. Považujem za potrebné vyjadriť sa k niektorým tvrdeniam, pretože som presvedčený, že prírodné javy sa stále riadia zákonom kauzality.
Prvotnou príčinou z radu následných príčin zrútenia hradného múru bola niekoľko metrov vysoká vrstva zeminy za múrom, ktorá tam bola umelo vytvorená do takej výšky. Svedčila o tom aj jej textúra (rôznofarebná vrstevnatosť), ktorú bolo možné pozorovať po zrútení múru. Bližšie údaje o jej vzniku je možné nájsť v stavebnom denníku.
Vrstva zeminy sa svojou výškou i objemom stala dlhodobým akumulátorom vody z dažďa, snehu, ako aj vody zo striech Zápoľského paláca (z jednej odkvapovej rúry). Akumulovaná voda mohla potom trvale pôsobiť, mechanickými a chemickými procesmi zvetrávania, na kamene muriva a ich spojivo – maltu. Spolu s vodou, ktorá je podstatným faktorom možnosti vzniku zvetrávacích procesov, tu spolupôsobili aj niektoré ďalšie faktory zvetrávania: teplota vzduchu a zeminy (ich rozdiel) i pH vody. Vysvetľovalo by to skutočnosť, že spolu s veľkou časťou pôvodného múru sa zrútila prakticky aj celá časť nového múru z roku 1979. Je to viditeľné pri porovnaní fotografií múru spred a po jeho rekonštrukcii.
Dovolím si uviesť aj niekoľko poznámok k jednému z vystúpení Ing. Závackého v Trenčianskej televízii. Vychádzajúc z jeho tvrdenia: „Keby sme teraz pustili krabicu s kameňmi na zem, bol by v nej piesok“ (škoda, že to pred kamerou neurobil ako dôkaz), musel by sa na mieste dopadu múru nachádzať hlavne piesok. Ukážka drobivosti bridlice, čo je jej charakteristická vlastnosť, zvlášť, keď sa dlhú dobu nachádzala vo vlhkom prostredí, je bez udania jej podielu v murive (alebo jeho sutine), u odborníka neočakávaná. Ukážka dvoch úlomkov kostí bez udania ich pôvodu, veku a stratigrafickej polohy je dôkazom len toho, že tam boli. Uvádzanie účinku „kyslých dažďov“ bez uvedenia ich zloženia, pôvodu, množstva a doby pôsobenia možno považovať len za hypotetickú príčinu ad hoc. Napokon, keby padali, museli by pôsobiť na všetky múry hradu.
Pre záujemcov, ktorí radšej vedia, ako veria, odporúčam do pozornosti aspoň dve publikácie:
Konzervátorské praktikum (1972), vydalo Slov. národné múzeum a KOTLÍK P.: (1987) Chemie v práci konzervátora a restaurátora, ACADEMIA, Praha

Skryť Vypnúť reklamu

• Ing. VojtechTichý

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  2. Investovanie sa tento rok oplatí
  3. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  4. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  5. Nech trénujete kdekoľvek, nikdy nešportujete sami
  6. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  7. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  8. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  9. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  10. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  1. BILLA rodičom radí, ako deťom pripraviť výživnú desiatu
  2. Investovanie sa tento rok oplatí
  3. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  4. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  5. V COOP Jednote aj počas pandémie vybavíte všetko
  6. DPDgroup zanalyzovala správanie zákazníkov počas pandémie
  7. Čo bude v 2021 inak pri stavebnom povolení pre domy
  8. Konečne! PLANEO Elektro opäť otvára predajne
  9. Nech trénujete kdekoľvek, nikdy nešportujete sami
  10. Obnoviteľné zdroje energie na FVT
  1. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 23 540
  2. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 23 144
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 10 911
  4. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 458
  5. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 8 289
  6. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 8 040
  7. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 7 817
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 697
  9. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 7 678
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 558
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Ilustračné foto.

Nezamestnanosť však stúpla vo dvoch okresoch kraja.

1 h

Pozrite si prehľad pozitívnych za jednotlivé okresy.

1 h

22-ročný mladík výcvik v autoškole nikdy nedokončil.

2 h

Kluby z Trenčianskeho kraja patria vo florbale medzi slovenskú špičku.

4 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Africký mor ošípaných hlásia v Banskobystrickom kraji z Rimavskej Soboty, Veľkého Krtíša, Revúcej, Detvy aj Zvolena.

21 h

Martin Spano, rodák z Čaky.

16. apr

Polícia auto sprevádzala až do nemocnice.

7 h

Spáčil zažil ligovú premiéru. Bez zmluvy.

19. apr

Už ste čítali?