Tá si spolu so svojím dvojročným synom vytrpela viac než dosť - bitky, ponižovanie, pohŕdavé zaobchádzanie. To všetko malo vplyv na jej psychiku i psychiku dieťaťa, ktoré neustále plakalo. Svoje o tom vedia aj susedia. Ďalšiemu utrpeniu mladej ženy urobili rázny „stop“ tým, že v jeden júlový „ukričaný“ večer konečne zavolali políciu. Michalove týranie vyvrcholilo, keď od družky žiadal, aby mu požičala päťtisíc korún. Nemohla mu vyhovieť, pretože toľko peňazí nemala. Michal ale vysvetlenie neprijal a začal byť agresívny. Zobral jej mobilný telefón so slovami, že ho založí. Vôbec mu v tom nebránila, nedovolil jej to strach. Len trpko znášala jeho narážky a vulgarizmy.
Michal Š. bol 27. júna na základe vznesených obvinení z trestného činu krádeže spolupáchateľstvom a porušovania domovej slobody eskortovaný do výkonu väzby. Počas vyšetrovania bol na základe výpovede poškodených obvinený i z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a trestného činu lúpeže. Ako nás informovala Katarína Hlaváčová z Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, za týranie blízkej a zverenej osoby je trestná sadzba od 3 do 10 rokov a za trestný čin lúpeže od 2 do 10 rokov. „Trestného činu krádeže spolupáchateľstvom sa dopustil spolu s ďalšou osobou, ktorá je stíhaná na slobode. V marci tohto roku z jedného kaderníctva ukradli značkový fotoaparát,“ uviedla Hlaváčová.
S pani Elenou sme sa spojili telefonicky, ale do reči jej veľmi nebolo: „Načo budete o tom písať, čitateľ to aj tak nepochopí. Ten, kto to nezažil na vlastnej koži, to naozaj nepochopí. Zažili to moje kamarátky, zažila som to aj ja.“ Na otázku, prečo týranie na políciu nenahlásila skôr, odpovedala: „Ťažko sa k tomu vyjadruje. Viete, keď sa stále snažíte druhému pomôcť...,“ dodala.
Podľa výpovede susedov, ktorí si neželali byť menovaní, pani Elena v byte často nebýva, chodieva do neho iba na večer. So svojím druhom sa spoznala na jednej dovolenke. „Minulý rok bol na nohách celý panelák. Čo tu ten na ňu vykrikoval! Rozprával nehorázne veci,“ hovorí jedna zo susediek. „Určite ju strašne mlátil. Z bytu sa ozýval rachot, ako keby jej o niečo trieskal hlavu. Maličké dieťa stále plakalo, bolo to niečo strašné,“ rozpráva sused.
„Neustále na ňu vykrikoval – „Požičaj mi „päťku“! Keď mu hodila päťsto korún, roztrhal ich a zahodil do koša. Chvalabohu, že už to skončilo. Len sa čudujem, prečo už skôr niečo nepodnikla a žila s takým tyranom. Jeho otec sa mu veľmi snažil pomôcť, kvôli nemu predal aj chalupu a kúpil mu byt na východe Slovenska.“
Podľa susedov bolo Michalove agresívne správanie niečím ovplyvnené. Opitého ho vraj nikdy nevideli. Pred susedmi vystupoval veľmi priateľsky, akoby sa v paneláku nikdy nič nebolo udialo.