Článok pokračuje pod video reklamou
Tohtoročné sa začali podpisom zmluvy o spolupráci medzi Zlínskym a Juhomoravským krajom. Možno preto, že tento sviatočný deň patril najmä moravskej strane, bolo predstaviteľov slovenskej samosprávy pomenej. „Akoby sme to na slovenskej strane vnímali s menšou zodpovednosťou,” povedal nám člen prípravného výboru a prednosta MsÚ v Starej Turej Ján Mikláš. Vzápätí „vysypal” zo seba more povinností a úloh, ktoré sa musia splniť pred uskutočnením slávností. Z našej strany sú to každoročne mestá Nové Mesto nad Váhom, Stará Turá, Myjava a okolité obce, ktoré rok čo rok participujú na spoločnej príprave. Preto tu okrem zástupcu Starej Turej nechýbal ani novomestský primátor Jozef Trstenský, či myjavský viceprimátor Ján Lehotay. Neskôr prišiel aj predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Štefan Štefanec.
S blížiacim sa poludním pribúdalo aj ľudí usádzajúcich sa na svahu pred amfiteátrom, kde sa striedali moravské i slovenské folklórne súbory a hudobné skupiny najrôznejších žánrov. Stále živšie bolo aj okolo stánkov s občerstvením a výrobkami rôznych ľudových remesiel. Tam zasa na dobrú náladu vyhrávala dychovka.
Každý rok sa na Javorinu vyberie aj turista, čerstvý sedemdesiatnik Milan Srnec z Lubiny. Pravidelne tu už zo desať rokov chodí František Ťok z neďalekého Hluku, ktorému dobre padne prejsť sa po prírode, hoci na Javorine rokmi stretáva stále menej známych, so spoločnosťou si sem rada zájde aj Mária Palová zo Starej Turej. „Moravania a Slováci vždy patrili k sebe, preto sa tu radi schádzame,” hovorí Viera Vojteková, ktorá cestu merala tiež zo Starej Turej.
Neskôr sa skupinky ľudí schádzali pri pomníku na hrebeni Javoriny. Uskutočnil sa tu nevšedný pietny akt - posledná pocta čestnému a statočnému človeku, rodákovi z Lubiny, Gustávovi Galkovi, ktorý ako študent v roku 1939 prevádzal cez hranice po javorinských chodníčkoch ľudí utekajúcich pred nemeckými nacistami. Nakoniec musel aj sám ujsť a vo Francúzsku nastúpil do formujúcej sa československej armády. Ako príslušník západného odboja sa dostal do konfliktu s povojnovou komunistickou mocou, a preto emigroval do Nemecka, neskôr do Ameriky. Dosiahol tam významného postavenia. Rodnú vlasť mohol navštíviť až v roku 1990 a odvtedy každoročne navštevoval slávnosti na Javorine. Jeho poslednou vôľou bolo, aby časť jeho spopolnených telesných pozostatkov bola rozptýlená do vĺn oceánu pri pobreží v Monterey a druhú lubinský starosta podľa želania rozptýlil pri pomníku na vrchu Javoriny. Na slávnostnom akte spojenom s kladením vencov nechýbali diplomati a významné osobnosti z vojenských kruhov zastupujúcich USA, Francúzsko, Českú republiku a Slovensko.
