Logika veci železničnej
Problematika modernizácie železničnej trate azda najviac rezonuje v súčasnosti v mysliach Trenčanov. Potlačili sa do úzadia všetky „uhorkové“ témy, veď toto je iste sujet vďačný na širokú diskusiu.
Nedá mi, aby som nevyjadrila svoj názor. Iste to logicky vyplýva i z práce, ktorú na mestskom úrade vykonávam.
S problémom modernizácie sa stretávam prakticky od začiatku môjho pôsobenia na mestskom úrade. Poznám celú genézu od onoho februára 2002, kedy ešte za primátorovania Ing. Žišku bola predstavená vyhľadávacia štúdia vedenia modernizovanej trate, tzv. variantu 1. Vtedy zazneli hlasy proti i za. Poznám dôverne vývoj udalostí až do dnešného dňa. Viem presne a zodpovedne povedať, ako sa názory (vrátane môjho) vyvíjali i menili. Dnes stojíme na rozhraní rozhodnutia o veci, ktorá diametrálne zmení tvár mesta. A tu je bod, od ktorého sa dá ísť dvoma spôsobmi: buď akceptovať ponúkanú investíciu, a môcť tak zmeniť a vyriešiť problémy, ktoré nás trápia, alebo nemať zhola nič, nechať to tak, však možno raz nám ten obchvat niekto postaví a dovtedy sa tu urbanisticky môžeme trápiť ako chceme...
Logicky by mal každý siahnuť po prvej možnosti. To znamená uvoľniť centrum mesta, vyriešiť kľúčové dopravné problémy, spojiť obe strany mesta podjazdmi, podchodmi, a pod., spraviť z Ostrova to, čo mu roky fiktívne prisudzujeme (teda rekreačnú zónu mesta), začať budovať nábrežie a pritiahnuť tak mesto k vode. Znamená to získať novú atrakciu v podobe rekreačného mosta a môcť ho využiť, ak to bude nutné, aj ako cestný most. Je to i začiatkom komunikácie so susednou obcou a novým prepojením mostným telesom tak tvoriť organický celok v prospech občana. Je to dosť alebo málo? Myslím si, že pre mesto, urbanistov a následne i investorov je to tak silný impulz, aký tu v dohľadnej dobe nebude. A „dohľadná“ doba v tomto ponímaní znamená niekoľko desaťročí.
Iste, každá strana má dve mince, aj variant 1 má svoje negatíva. Tie najcitlivejšie sa týkajú práve ľudí, ktorí v dotknutej oblasti bývajú. Tu treba postupovať zvlášť citlivo, ústretovo a komunikatívne. A myslím si, že nikto nič iné ani nechce. Všetko sa dá vyriešiť a všade sa dá nájsť spoločný bod diskusie.
Keďže si tiež myslím, že ani mesto, ani náš útvar nemá patent na rozum, boli prizvaní k riešeniu problému partneri najpovolanejší. Veď Fakulta architektúry STU Bratislava je jediná škola (keď odhliadneme od vysunutých pracovísk a katedier iných škôl), ktorá pripravuje architektov na svoje povolanie. Jej autorita je i v toľko omieľanej Európe dostatočne veľká na to, aby nám poradila s riešením nášho problému. Nemôžem preto súhlasiť s publikovaným názorom pána priemyselného designéra, že práca, ktorú odviedli, je povrchná a lacná. Považujem to za hrubú urážku našej profesie i školy samotnej. Urbanizmus je tak náročnou disciplínou práve preto, lebo udáva impulzy, smery vývoja územia, určuje dopravné vzťahy, hmotovo – priestorovú štruktúru a pripraví podmienky pre konkrétne riešenia samotnej architektúry. Urbanizmus nehovorí o tom, či bude na objekte skla veľa alebo málo, či bude fasáda ružová alebo žltá. Hovorí o plánovitej výstavbe miest a obcí, o urbanizovaní prostredia. Z tohto pohľadu je práca prezentujúca usporiadanie územia mesta v prípade variantu 1 maximálne profesionálna a vysoko odborná.
A propos, územný plán. Snáď nikdy sa tieto dve slová tak neskloňovali ako teraz. Mnohí, ktorí doteraz nevedeli, čo „to“ je, začínajú chápať jeho význam. Nám to dáva šancu, že pri jeho tvorbe či aktualizácii sa budú oň zaujímať. Avšak v dnešnom VZN 2/99, teda mestskom zákone, je práve modernizácia zakotvená ako verejnoprospešná stavba. Pri pozornom čítaní zistíme, že sa počíta, okrem iného, s potrebnými smerovými úpravami železničného mosta. A my sa musíme postarať, aby to boli úpravy pre mesto čo najprospešnejšie. Iné si za cieľ nekladie ani práca fakulty.
Nemôžem ani obísť poznámky žurnalistov o zaujatí záväzného stanoviska k variantu 1 a následne odvolaní sa voči nemu. Keďže tvorcami týchto stanovísk je náš útvar, musím vedieť, aké sme ich vydali. Ťažko je totiž dávať záväzné stanovisko k niečomu, čo nie je vyprojektované a už vôbec sa k tomu odvolávať. Logiku tu preto nemôžem hľadať. Variant 1 sa bude projekčne rozpracovávať až po súhlase mesta.
Nezahadzujme teda šancu, ktorá sa nám teraz ponúka. Nemajme veľké oči a nechcime veci, ktoré sú nereálne. Pripravujme zodpovedne všetky pozitíva, ktoré variant 1 ponúka, eliminujme negatíva, ktoré so sebou prináša. Nehanbím sa za svoje názor a plne si za ním stojím. Vidím totiž každý deň, s akými problémami sa v územnoplánovacej činnosti boríme a viem si reálne predstaviť, že mnohé z nich by sme nemuseli mať. Áno, práve vďaka tejto možnosti a investíciám, ktoré sa nám ponúkajú. Lebo zatiaľ sa správame ako rozmaznaná dáma, ktorej dávajú krásny nový kabát a ona chce stoj čo stoj norkový kožuch...
• Ing. arch. Adriana Mlynčeková, vedúca útvaru hlavného architekta mesta Trenčín
Stanovisko pracovníkov Mestského úradu k pracovnej ceste zo St. Pöltenu v Rakúsku
V rámci činnosti špeciálnej komisie pre posúdenie postupov modernizácie železničnej trate, zriadenej mestským zastupiteľstvom, sa vo februári t. r. uskutočnila pracovná cesta do rakúskeho St. Pöltenu. Jej účel a cieľ boli veľmi prozaické: pozrieť sa a diskutovať o probléme modernizácie z pohľadu ich skúseností a praktického dopadu na toto rakúske mesto.
Hneď na začiatku bolo jasné, že urbanisticky a historicky máme veľa spoločného. Železnica prechádza takmer historickým jadrom, mestom preteká rieka, veľkostne i administratívnym významom sa môžeme aspoň približne porovnať. Môžeme porovnať i metódu vedúcu ku konečnému rozhodnutiu – komisiu zloženú z odborníkov. Čo sa však nedá a ani nemôže porovnať, sú podmienky a okolnosti vedúce k modernizácii trate u nich a u nás. Je asi zbytočné hovoriť o ekonomike Rakúska a Slovenska. Ale len dovtedy, kým nie je základom pre samotnú modernizáciu.
Vychádzajúc z počtu vlakových súprav, denne prechádzajúcich tu v Trenčíne a v St. Pöltene, sa odvíja aj princíp možného obchvatu.
Počty vlakov sú následovné:
- v St. Pöltene denne prejde 445 vlakových súprav, z toho 150 nákladných
- v Trenčíne denne prejde (aj s bánovskou traťou) 145 vlakových súprav, z toho 31 nákladných. Perspektíva nárastu je podľa ŽSR 10 - 15 %
V St. Pöltene pristúpili k riešeniu, ktoré môže byť príkladom aj pre nás. Modernizujú trať vedúcu mestom na rýchlosť 160 km/h, so všetkým negatívami a pozitívami (mimoúrovňové križovania, smerová úprava vodného toku, protihlukové opatrenia tam, kde to výpočty preukázali, atď.). To všetko za plnej prevádzky! Zároveň budujú obchvat len pre nákladné vlaky v celkovej dĺžke viac než 20 km. Avšak filozofia vedúca k tomu riešeniu bola iná, než u nás. Podľa ich slov sa technicky a priestorovo nedala vtesnať nová samostatná koľaj pre nákladné expresy v centre mesta. Nikdy však neuvažovali s vymiestnením železnice mimo mesta! A tak môžeme postupovať aj my v Trenčíne. Modernizujeme trať teraz, keď je to možné. Nestratíme však ani možnosť perspektívne do budúcnosti pripravovať obchvat pre nákladnú dopravu. Až to však bude reálne a možné.
• Ing. arch. Adriana Mlynčeková, Ing. arch. Pavol Guga – Útvar hlavného architekta, Ing. Ladislav Petrtýl, Ing. Jozef Švajdleník – Odbor životného prostredia a investícii
Profesor Bohumil Kováč na tému železnica
Členom „železničnej“ komisie bol i Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, ktorý sa z vážnych dôvodov nemohol zúčastniť zasadania a hlasovania. O uverejnenie jeho stanoviska nás požiadal predseda spomínanej komisie Ing. Richard Kerekeš. Podľa jeho vyjadrenia je odborným stanoviskom inštitúcie, ktorá nie je zaťažená miestnymi problémami a dáva objektívny názor na riešenie modernizácie železničnej trate v Trenčíne.
Vyjadrenie k variantom riešenia modernizácie trasy ŽSR
v meste Trenčín
Dňa 30. 6. 2004 boli prezentované dva varianty riešenia modernizácie železničnej trate v Trenčíne.
Variant 1
Jeho hlavné pozitívum je v riešení množstva súčasných kolíznych bodov a existujúcich nepriaznivých dopadov na ŽP najmä v okolí železnice. Hľadanie bezkolíznych riešení paradoxne odhalilo aj nový potenciál dnešných problémových miest pri železnici. Tieto opatrenia bude aj tak potrebné realizovať bez ohľadu na to, ktorý variant sa presadí. Sporným miestom môže byť pri rozhodovaní len riešenie oblúka cez Váh novým mostom. Štúdia, ako aj diplomový projekt, ktorý sa riešil na FA pod mojím vedením, ma presvedčili, že klady prevyšujú zápory. Hlavným prínosom je preukázanie možností rozvoja centra mesta smerom k Váhu, vrátane možnosti riešenia promenády. Pôvodný most môže byť pritom variabilne využitý pre cyklistický a peší pohyb, môže však slúžiť aj ako pohotovostná záloha v prípade problémov na vedľajšom cestnom moste. K variantu mám len tú pripomienku, že odporúčam protihlukové steny riešiť prevažne ako transparentné, aby z pohľadu zvonku, ale aj cestujúcich nevznikol dojem bariéry charakteru múru. Štúdie lokálnych riešení variantu 1 sú vhodným podkladom pre aktualizáciu územného plánu v týchto miestach.
Variant 2
Železničný obchvat ako forma modernizácie je z polohy kataster mesta vysunutý do katastrov susediacich obcí, do ktorých fyzickej štruktúry aj nevyhnutne z technických dôvodov zasahuje. Aj keď by sa tieto zásahy eliminovali inou formou riešenia (obchvatový variant mal pôvodne viac možností), v zásade aj pri tomto riešení bude potrebné ponechať existujúcu trať a stanicu. Duplicitná stanica na obchvate sa potom môže javiť ako problematická z hľadiska svojho účelu pre svoju odťažitosť od mesta. Ak by však táto nová stanica sa mala stať hlavnou stanicou mesta, znamená to zásadnú zmenu v smerovom rozvoji urbanistickej štruktúry na pravom brehu Váhu, a táto zásadná zmena urbanistickej koncepcie by vyvolala principiálne nový územný plán s novou orientáciou územného rozvoja. Tieto možnosti štúdia nemohla dostatočne preveriť, nakoľko ide už o problematiku nielen celomestského, ale mikroregionálneho rozsahu za účasti participácie okolitých obcí.
Záver:
Prikláňam sa k riešeniu variantu 1, ktorý treba realizovať, keďže rieši aj aktuálne problémy železnice v meste. Variant 2 odporúčam ešte preverovať s tým, že môže byť v dlhodobom výhľade táto trasa využitá na VRT.
• prof. ing. arch. Bohumil Kováč,PhD