Hmotnostné zloženie našej odpadovej nádoby:
- 45% biologický odpad – využiteľný kompostovaním
- 20% papier – dobre recyklovateľný
- 12% sklo – dobre recyklovateľné
- 7% plasty – recyklovateľné v obmedzenej miere
- 4% textil recyklovateľný v obmedzenej miere
- 4% kovy dobre recyklovateľné
- 4% anorganický odpad – dobre recyklovateľný
- 3% drevo, guma, koža, recyklovateľné v obmedzenej miere
- 1% nebezpečný odpad – recyklovateľný v obmedzenej miere
Konkrétnu ukážku toho, že 80 percent vecí, ktoré dnes vyhadzujeme do koša, je možné ešte využiť, mali možnosť zhliadnuť obyvatelia Dubnice nad Váhom a Trenčína, ale aj návštevníci Festivalu Pohoda, ktorí sa pristavili v uplynulom týždni pri informačnom stánku Spoločnosti priateľov Zeme. Členovia košickej mimovládnej neziskovej organizácie sa počas informačného turné „Smerujme k nulovému odpadu“ snažili okoloidúcich informovať, ako môžu jednoducho predchádzať vzniku odpadu, čo môžu a nemôžu separovať, či napríklad aj o tom, ako si vytvoriť vlastnú kompostáreň. „Nejde nám o nulový odpad. To je nereálne,“ vysvetlil člen spoločnosti Radoslav Plánička a dodal: „Našou snahou je, čo najviac znížiť množstvo odpadov putujúcich na skládky a do spaľovní.“ Podľa tohto ekoaktivistu Trenčín v otázkach nakladania s odpadom nie je pozadu. „Nedostali sme sa zatiaľ ku konkrétnym číslam, avšak je pozitívne, že sa v niektorých častiach mesta zbiera biologický odpad a že sa tu kompostuje aj biologický odpad z mestskej zelene. To radí Trenčín medzi jedno z mála miest na Slovensku,“ pochválil Plánička. Vyzdvihol aj to, že Trenčín má dve kompostárne, či zberný dvor, čo sú veci, ktoré tiež mnohým mestám chýbajú. Chýba však celoplošný separovaný zber, ani kontajnerov nie je toľko, koľko by malo byť. Vysvetlil, že zapojenosť občanov klesá s každým metrom od zbernej nádoby: „Do 50 metrov sú ešte ochotní zapájať sa do separovaného zberu, nad túto vzdialenosť je účinnosť zberu výrazne nižšia.“
Členovia Spoločnosti priateľov Zeme sa v jednotlivých mestách nestretávajú iba s občanmi, ale snažia sa poskytovať informácie aj miestnym samosprávam. Presviedčajú ich predstaviteľov, že v rámci zavedenia separovaného zberu nestačí iba nakúpenie zberných nádob a ich rozmiestnenie po meste. „Súčasne s tým musí prebiehať intenzívna informačná kampaň. Ľudia majú totiž veľa iných problémov, odpad je často pre nich na poslednom mieste. Chýbajú im informácie, čo do kontajnerov dať. Mnohí častokrát ani nevedia, že separovaný zber v meste funguje. Nestačí preto uverejňovať v mestských novinách v každom čísle ten istý článok. Treba pracovať v školách, robiť osvetu priamo medzi ľuďmi, aj od domu k domu, organizovať diskusie a podobne. Práve informovanosť je na Slovensku veľmi zanedbaná, je potrebné ju zlepšiť a práve o to nám ide,“ ozrejmil snahu Spoločnosti priateľov zeme Radovan Plánička.
