Článok pokračuje pod video reklamou
Rozruch priniesli normatívy, ktoré sú nosným pilierom zmien v školstve a teoreticky by mali vniesť jasnosť, transparentnosť a spravodlivosť do prideľovania financií v jednotlivých regiónoch, mnoho problémov priam za pochodu riešili samosprávy miest a obcí v súvislosti so zmenou kompetencií a zastrešením ZŠ, MŠ a všetkých školských zariadení. Aj mestá a obce Trenčianskeho kraja dnes môžu tieto kroky hodnotiť triezvejšie, s odstupom času pristupujú k rozhodnutiam, ktoré majú prispieť k efektívnejšiemu hospodáreniu. Keďže ku všetkým rozhodnutiam a žiadostiam zriaďovateľa v našom regióne, smerujúcim na ministerstvo školstva, sa podľa zákona musí vyjadriť krajský školský úrad, požiadali sme o aktuálne informácie jeho prednostu Ing. Ondreja Divinského.
Žiadosti o vyradenie školy zo siete k 1. 9. 2005 museli samosprávy miest a obcí podať do 30. júna. Aká je situácia k dnešnému dňu?
K uvedenému termínu sme zaevidovali a riešili 55 žiadostí o vyradenie zo siete. Z tohto počtu vzniklo 27 nových subjektov, ostatné školy a zariadenia sme odporučili vyradiť úplne. Môžeme skonštatovať, že najzásadnejšie riešili problém v Dubnici nad Váhom, kde do jedného subjektu spájali základné školy, škôlky i školské jedálne. Žiadosti samospráv sme v prevažnej väčšine rešpektovali, záporne sme sa vyjadrili len vtedy, ak nespĺňali zákonné či logické dôvody. Neodporučili sme napríklad vyradiť zo siete škôlku v Púchove, ktorá zostala v mestskej časti otvorená ako jediná z piatich a samospráva ju chcela zatvoriť z finančných dôvodov. S touto žiadosťou nesúhlasila ani krajská školská inšpekcia. Myslíme si, že tak veľké mesto musí vychádzať v ústrety požiadavkám svojich obyvateľov. Aj podľa uvedených žiadostí je jasné, že tlak z ministerstva školstva bol opodstatnený, pretože jasne odhalil raritné prípady mrhania štátnych prostriedkov. V našom kraji napríklad fungovala základná škola s piatimi žiakmi! Máme signály, že proces reorganizácie bude pokračovať, aj keď ďalšie vyradenie by mohlo nastať až po 1. 9. 2005. K uvedenému dátumu sme nemali žiadne žiadosti týkajúce sa stredných škôl.
Vieme, že už spomenuté normatívy na žiaka viacerí zriaďovatelia kritizovali. Zmenilo sa niečo na tomto rozhodnutí?
Doteraz sa rozpočet každej školy percentuálne zvyšoval podľa inflácie, podľa zdrojov v štátnom rozpočte, a to bez ohľadu na situáciu v škole, v regióne. Nový systém prináša financovanie zmenené radikálnym spôsobom – podľa vzorca počet žiakov v škole krát príslušná výška finančných prostriedkov daná štátnym rozpočtom rovná sa objem peňazí prichádzajúcich na školu. Zaznamenali sme napríklad prípady, kedy poklesol počet žiakov školy z 900 na 250, ale riaditeľ požadoval financie na pôvodný počet. Sme presvedčení, že toto rozhodnutie bolo správne, aj keď spočiatku vyvolalo isté napätie.
Mestá a obce však prevzali do správy základné a materské školy či školské zariadenia častokrát v havarijnom stave. Majú šancu získať ďalšie peniaze od štátu?
Krajské školské úrady sa vyjadrujú aj k riešeniu takýchto problémov, rovnako ako aj k žiadostiam o prístavby či nové stavby. Minister školstva vyčlenil na riešenie havarijných stavov 160 miliónov korún. Vzhľadom na rokmi zanedbávanú starostlivosť o budovy škôl táto suma po zrátaní žiadostí od všetkých zriaďovateľov prevýšila 700 miliónov korún. Minister školstva požiadal vládu, aby zvyšok dofinancovala zo svojej rezervy. Mnohé samosprávy využili možnosť požiadať o čerpanie financií z eurofondov. Po schválení projektu tri štvrtiny prostriedkov uhradí Európska únia, časť štát a len päť percent žiadateľ. Formálne posudzovanie projektov práve vrcholí. Jeden z najväčších projektov v hodnote asi 24 miliónov korún predložil starosta z Lehoty pod Vtáčnikom, okres Prievidza.
