Každá z nich trpí nejakými chorobami a vzájomne si dokazujú, ktorá je na tom horšie. Až príde reč na zábudlivosť. „Ja už mám Alzheimmerovu chorobu,“ hovorí pani A. „Ako to vieš?“ pýta sa pani B. „Zistila som to,“ znie odpoveď pani A. „Do rúry som si schovala dvadsaťtisíc korún na kúpu nábytku. Pretože ho mali do obchodu dostať až o tri dni, tak som peniaze schovala tam, kam by zlodejov asi nenapadlo hľadať. Medzitým som dostala chuť na pečené mäso. Tak som ho dala upiecť. Mäsko rozváňalo a už som si naň robila chuť. Zrazu som zacítila zápach horiaceho papiera. Chytila som sa za hlavu: Bože, mojich dvadsaťtisíc v obálke! Hneď som utekala k rúre a vybrala odtiaľ obálku. Našťastie, peniaze boli celé, len Štefánik bol zhnednutý spolu s ďalšími štyrmi bankovkami. Ešteže som bola doma sama. Rýchlo som koruny schovala, aby ich nikto nevidel. Celú noc som nespala a ráno hneď bežala do banky. Pracovníčka za okienkom, keď si vypočula môj príbeh, bankovky prezrela a skonštatovala: „Vydržali. Škoda, že v peňaženke toľko nevydržia.“ Priznám sa, že odvtedy sa najprv pozriem do rúry, až potom do nej vložím pekáč. Aj keď peniaze už do nej neukrývam.“
Autor: ke
