
umenia. A nielen muziky zaznamenanej na „celuloid“. Petrova Hapkova hudba dokáže žiť aj samostatne. Bez filmu. Napokon, presvedčili sme sa o tom pri piesňach, ktoré vytvoril pre speváčka Janu Kirschner, Luciu Bílú, či Hanu Hegerovú. Nezabudol nám prezradiť, že v súčasnosti pripravuje prierez 25 ročnej práce, ktorá bude zachytená na poltucte nosičov. Zaujímavosťou je skutočnosť, že Hapka sa hudobne podpísal pod 260 celovečerných, krátkometrážnych, dokumentárnych i anymovaných filmov!!! Vzhľadom na to, že o sebe tvrdí: „ Som náladový a lenivý!“ nevyzerá to tak. Je plodný nielen ako hudobný skladateľ, ale aj ako muž. Na Slovensku má krásnu dcéru Kamilu, ktorá ho sprevádzala aj na Art Filme v krásnom kúpeľnom meste Trenčianskych Tepliciach.
Ako prijal trenčianskoteplické filmové ocenenie? „Budem úprimný. S dobrým pocitom. Napokon, ja mám rád všetky ocenenia,“ sumarizoval umelec a doložil: „ Preto vynašli ocenenia i laureátov. Nebudem zo seba robiť snoba a tvrdiť niečo iné. Ocenenia nemám vystavené nikde, ale mám z nich veľkú radosť. Preto pracujem, aby som uspokojil a potešil laickú i odbornú verejnosť!“ Do svojich piesní vnáša poéziu. V Hapkových skladbách, ktoré aj sám interpretuje, počuť príbehy z parížskych kaviarní a bulvárov. On sám žije svoj život. V piesňach však dokáže rozprávať o osamelých ženách, starnúcich zvodcoch, zamilovaných kráskach, skrachovaných manželstvách, slovom o živote... Hapka vníma vzťah filmu a hudby, ako vzťah chlapa a ženy. A ako povedal: „Filmová hudba vznikla z pôvodných improvizácií barových pianistov pri premietaní nemých filmov. Film a hudba patria k sebe, jeden bez druhého by boli ako nahý v tŕní. Jednoducho, patria k sebe. Hudba vo filme pre mňa znamená strašne veľa. Je to ako pieseň. Film je niečo, čo musím uchopiť, dobývať,“ zakončil myšlienku český spevák, hudobník a skladateľ filmovej hudby Petr Hapka.