S akým zámerom ste cestovali do Nórska?
Návšteva vyplynula z toho, že nás minulý rok navštívil Erik Breke, predstaviteľ jednej z najväčších nórskych poisťovní. Táto spoločnosť pred rokmi začala v severských krajinách podporovať projekt Nočné havrany. Ide o symboliku stráženia a ochrany podľa starej anglickej povesti, že keď havrany opustia Tower, padne kráľovstvo. Podstata projektu vychádza z toho, že mladí stále ľahšie získavajú alkohol a drogy a veľmi alarmujúci je aj znižujúci sa vekový priemer tejto mládeže.
O čo teda ide?
Rodičia, starí rodičia, ale aj tí bez detí vytvárajú tzv. rodinné hliadky. Vychádzajú z toho, že nechcú doma tŕpnuť, ako sa ich deti zabávajú a ako sa vrátia domov, tak sa na ne pozrú. Nočné havrany sa natoľko presadili do života, že sú najsilnejšou mimovládnou organizáciou, ktorú rok čo rok v novoročnom prejave spomenie kráľ a predseda vlády. Má autoritu, je veľmi uznávaná. Do projektu je dobrovoľne zapojených tristotisíc ľudí, angažovane vykonávajúcich spomínanú službu a finančne nie je náročný.
Oboznámili ste sa s týmito aktivitami priamo v teréne?
Samozrejme, nočné hliadky sme absolvovali. To, čo sme v teréne videli, bolo úžasné, pozoruhodné bolo, ako mladí ľudia za členmi hliadok chodili, ako sa s nimi rozprávali.
Kde tieto hliadky chodia?
Nočné havrany nenavštevujú zábavné podniky, bary, či kluby. Pohybujú sa po uliciach a kontrolujú situáciu. Keď nájdu opilca alebo vystrájajúcich výtržníkov, dohovoria im, rodičom nežalujú. Získali si mimoriadny rešpekt, mladí ich skutočne akceptujú. Sám som mal možnosť vidieť hlučnejšie sa zabávajúcich maturantov, no príchodom Nočných havranov sa všetko upokojilo. Porozprávali sa a každý šiel svojou cestou.
Z akých finančných prostriedkov ste túto cestu zaplatili?
Zaplatila nám ju nórska strana. Tento projekt chcú realizovať aj mimo severských štátov a na experiment si vybrali ako prvú práve Myjavu.
To znamená, že aj v Myjave sa stretneme s Nočnými havranmi?
Áno, aj keď slovenská mentalita svojrázne prijíma novinky. Obrníme sa však trpezlivosťou a vhodní a ochotní ľudia vybraní do nočných hliadok určite dosiahnu to, o čo nám ide.
Boli na návštevu tejto krajiny aj iné dôvody?
Samozrejme, veď dve mestá v Nórsku - dvadsaťdvatisícový Lillehammer, známy organizáciou zimných olympijských hier a osemtisícová Flisa javia záujem o spoluprácu s Myjavou v kultúrnej a športovej oblasti a najmä v strednom školstve. Rokovali sme o výmenných pobytoch študentov. Naši by išli na tri týždne do Nórska, kde im zaplatia ubytovanie a stravovanie a rovnako by sme sa my postarali o nórskych študentov. Vnímam to ako výbornú príležitosť na zoznámenie sa s jazykom a prekrásnou krajinou.
Uskutočnilo sa aj viacero rokovaní o možnostiach hospodárskej spolupráce. Nóri takéto príležitosti vyhľadávajú, veď jedna zo spoločností už prišla aj do Trenčína.
Čo vás v tejto krajine zaujalo?
Nóri majú veľmi pekný vzťah k vlastným tradíciám a histórii. Práve keď sme tam boli, oslavovali najväčší štátny sviatok - osamostatnenie sa od Švédska. Úžasným zážitkom bolo, keď osemdesiat percent Nórov vtedy bez ohľadu na vek chodilo v krojoch. A hoci sme váhali ako cestovať, nebanujem, že sme išli autom, pretože sme veľa videli a zastavili sme sa, kde sme chceli. Uchvacovala ma úžasná symbióza ich života s prírodou. Zážitkom pre mňa bolo vidieť, ako do krajiny zapracovali architektúru olympijských športovísk. Veď využili skalný masív a vytesali do neho celý športový areál, hoci zvonka to stále sú tie skaly! Stále je významným stavebným materiálom drevo. Nehľadiac na nové technológie a materiály minulý rok sprevádzkovali najdlhší drevený most na svete. Myjava a jej okolie je podobná nórskej prírode, takže máme sa čo učiť.