Vyhovejúc jeho vlastnej žiadosti ho nitriansky biskup preložil do malinkej farnosti Dolná Tižina. S odchodom tohto duchovného vyvstáva otázka ústami jednej z veriacich Štefánie Skoupovej: „Urobili sme všetko, čo je v našich možnostiach, aby neodchádzal vyčerpaný nepochopením a ustavičným zápasom o odfinancovanie nového kostola Svätej rodiny na sídlisku Juh?“ Práve tento betónový chrám, o ktorého výstavbu sa Paliatka zaslúžil, sa pre neho stal pomníkom. Pomníkom, ktorý ho bude Trenčanom pripomínať, no aj pomníkom, ktorý spečatil jeho pôsobenie v Trenčíne.
Samotný kňaz sa k svojmu odchodu pre médiá vyjadriť nechcel. Ako povedal, musel by byť totiž kritický voči mestu a on chce naopak odísť v tichosti. Rozprávali však iní ľudia z farnosti. „Je to pre nás strata, po duchovnej stránke tu spravil veľa,“ myslí si podpredseda dekanátneho výboru Marián Žiak. Ako vysvetlil: „V čase jeho príchodu bol Trenčín zateizovaný a pôda tu bola veľmi tvrdá.“ Symbolom ateizmu v Trenčíne bol práve betónový, takmer dvadsaťtisícový Juh a postaviť na tejto pôde kostol sa stalo pre Petra Paliatku vlastne misijným poslaním. To sa mu aj podarilo, kostol bol v roku 1998 konsignovaný, avšak problémy s financovaním tejto stavby sa ťahajú až do súčasnosti. „Nedalo sa vtedy pohnúť z miesta,“ spomína na tie chvíle Marián Žiak. „V čase otvorenia kostola bola dlžoba, myslím si, 15 miliónov a zbierky, čo sa robili, nestačili vykryť ani úroky z nedoplatku.“ Dlh vďaka úrokom narástol postupne až na 17 miliónov korún. Východiskom zo situácie mal byť odpredaj pozemkov medzi Trenčínom a Soblahovom, ktoré cirkev získala v reštitúciách. K presunutiu týchto pozemkov do intravilánu mesta Trenčín na začiatku roku 2000 však nedošlo, a tým sa ich celý, už predtým rozbehnutý predaj zabrzdil, čo v konečnom dôsledku stálo farnosť 7 miliónov korún na úrokoch. Firme, ktorá pripravovala rozvoj týchto pozemkov, no nakoniec ich nezískala, musela farnosť vyplatiť v rámci mimosúdneho vyrovnania 3,5 milióna korún. Ujmu utrpeli aj ľudia, ktorí si pred piatimi rokmi kúpili od farnosti pozemky v nádeji, že v krátkej dobe budú môcť stavať, no doteraz to možné nebolo.
Neúnosný stav vyriešila až pôžička nitrianskeho biskupského úradu, pomocou ktorej bola v júli minulého roku splatená zostávajúca, takmer 12-miliónová dlžoba v Ľudovej banke. Biskupský úrad poskytol už aj počas výstavby úver v hodnote 1 milión korún a ešte jeden 3,5-miliónový úver na spomenuté mimosúdne vyrovnanie. Už minuloročná žiadosť dekana Paliatku o preloženie bola biskupským úradom podmienená vyrovnaním dlhov voči nim. To sa čiastočne podarilo až teraz, keď sa v máji uskutočnil predaj troch z celkovo trinástich hektárov cirkevnej pôdy holandsko-slovenskej spoločnosti. Trenčianska farnosť mohla biskupskému úradu splatiť aspoň najväčší z troch úverov. Žiadosti Paliatku o preloženie bolo vzápätí vyhovené.
Podľa Mariána Žáka na psychiku Petra Paliatku určite nerobilo dobre podozrievanie všelijakých domýšľavých ľudí. „V tejto oblasti však bol veľmi prezieravý a skromný. Z Trenčína odchádza iba so svojím horským bicyklom a malou motorkou, na ktorej chodil,“ vysvetlil Žák. V nedeľu sa trenčianskeho dekanátu ujal mladý, 35-ročný diecézny kňaz Milan Kupčík, ktorý doteraz pôsobil v kostole Františkánov v Nitre. Na Paliatkovho nástupcu čaká doriešenie dlžôb voči biskupskému úradu, ako aj voči ľuďom, ktorí v najťažších chvíľach požičali farnosti okolo 5 a pol milióna korún a práve teraz prichádza prvý termín splatnosti ich zmeniek. Všetko zrejme závisí od toho, či sa zdarne rozbehne výstavba domov na predaných pozemkoch a či sa podarí odpredať ich ďalšiu časť. Až potom si bude môcť farnosť konečne vydýchnuť.