Myjava - Medzinárodný folklórny festival na Myjave je najstarším festivalom tohto druhu na Slovensku. Takmer polstoročie sa v prostredí naklonenom folklóru a ľudovému umeniu darí prezentovať to, čo nielen nám, ale aj prichádzajúcim zo zahraničia zanechali minulé generácie. Aj tohtoročný už 45. ročník MMF od 18. do 20. júna 2004 v prírodnom amfiteátri Trnovec ponúkol ukážky ľudových tancov, piesní, zvykov, obyčajov, prezentoval kroje a iné artefakty ľudovej kultúry z regiónov Slovenska. Nechýbala ani tanečná show plná rómskych rytmov a melódií v podaní FS Železiar z Košíc. A nielen v amfiteátri, ale aj pri potulkách po myjavských uliciach a uličkách ste mohli a stretnúť ľudí v krojoch a počuť jazyky iných národov, pretože sa prišli predstaviť zahraničné folklórne súbory z Francúzska, Cyprusu, Ukrajiny, Bulharska i Česka.
Festivalové ceny
Prvý festivalový deň už tradične otvára vernisáž výstavy. Teraz bola štylizovaná do podoby myjavskej paličkovanej čipky. Spomínanie bolo témou ďalšej výstavy, pripravenej pri príležitosti jubilujúceho 45. výročia festivalu.
Slávnostné otvorenie festivalu prináležalo domácim - účinkovali detský folklórny súbor Kopaničiarik a folklórne súbory Kopaničiar a Kopa z Myjavy a folklórna skupina Kýčer z Turej Lúky a spojené bolo aj s udeľovaním festivalových cien. V tomto roku na návrh programovej rady festivalu prípravný výbor festivalu udelil ocenenia Eleonóre Kubalovej, Hede Šimekovej, Anne Horanskej. Cenu, ktorej autorom je výtvarník Vlado Pagáčik, udelili aj Viliamovi Jánovi Gruskovi za výplety v amfiteátri.
Po vystúpeniach zahraničných folklórnych súborov si prítomní audiovizuálnym medailónom Kopaničiarsky primáš pripomenuli 100. výročie narodenia Jána Petruchu z Priepasného. Prvý deň folklórneho festivalu sa skončil ľudovou zábavou.
Jedinečný „jarmek“
Sobote patril tradičný jarmok. Myjavské Námestie M. R. Štefánika zaplnili húfy domácich i návštevníkov. Preplietali sa medzi stánkami, kde ľudoví remeselníci ponúkali vlastné výrobky, ľudoví umelci predvádzali jarmočné atrakcie, námestím sa rozliehala hudba a sprievod folklórnych súborov pozýval na popoludňajšie slávnosti do amfiteátra.
Krátko popoludní sa námestie začalo vyprázdňovať, remeselníci sa pripravovali na odchod a po trhovisku sa prechádzali poslední návštevníci. Jeden z remeselníkov mal ešte na pulte vystavené výrobky z dreva, sedel na stolčeku a vyrezával koníka. Milan Kubacka pochádza z Oravy a teraz žije v Chorvátskom Grobe pri Bratislave. „Na jarmeku som už štvrtý raz. Býva tu výborná atmosféra, ľudia si aj čo-to kúpia,” hovorí.
„Toto je pravý kopaničiarsky jarmek, o ktorom sa to dá povedať. Taký, kde sa predávajú remeselnícke výrobky, a nie samé „handry” či topánky,” povedal nám Ján Medňanský zo Starej Turej a ukazuje, čo všetko si aj s rodinkou pokúpili. Prichádzajú sem každý rok, lebo ako vraví, „je tu na čo pozerať a dá sa tu vždy niečo zaujímavé nakúpiť”.
S taštičkou plnou drevených výrobkov prešli okolo nás aj Anna Gaišbergová z Bratislavy s priateľom. „Nesiem si najmä koníky z dreva. Dám ich vnúčatkám a budem im rozprávať, ako ich pradedo ťažko pracoval.” Priznáva, že sa sem vracia často, veď je to jej rodisko. Ako slobodná sa volala Dudíková a toto meno v kopaničiarskom kraji čosi znamená!
Dážď nikoho nezastrašil
Hneď po ohlásení začiatku programu o pätnástej hodine v amfiteátri Trnovec začali padať dažďové kvapky. V hľadisku nastal pohyb. Otvárali sa dáždniky, diváci vyťahovali pršiplášte, technici prikrývali igelitovými pásmi zvukovú aparatúru a schovávali mikrofóny. Napokon sa zdalo, že z dažďa nič nebude, preto na pódium vystúpili členovia folklórnych súborov s ornamentníkmi. Ornamentník, to je čosi ako erb folklórneho súboru a je nositeľom charakteristických znakov obce, z ktorej súbor pochádza - výšivka, farby, tvary, ornamenty.
Medzitým sa nad amfiteátrom nakopili mraky a hrozba sa naplnila. Kto nemal dáždnik, utekal sa schovať pod stromy, pod prístrešky. Takmer hodinu trvala technická prestávka vynútená počasím. Po daždi pomocníci porozsýpali po pódiu piliny, aby stiahli vodu a pozametali ich. „Zvukári” pripravili aparatúru a konečne sa mohlo začať. Na vystupujúcich bolo zvedavé aj slniečko, ktoré štedro rozlialo svoje lúče.
Popoludňajší program uviedli dedinské folklórne súbory z Trenčianska - Kubran z Kubrej, Večernica z Trenčianskej Turnej, Selčan zo Selca, Kasanka z Moravského Lieskového a Dolina z Omšenia. V súťaži o cenu Samka Dudíka sa vystriedal celý rad folklórnych súborov a po nej vystúpili zahraničné súbory v programe Dedičstvo národov. Svoje miesto tu našli aj rómske tance a melódie.
Hoci počasie je v týchto dňoch veľmi vrtkavé, neodradilo účinkujúcich a ani divákov. Tí sa mohli v prestávkach jedlom i tekutým posilniť pri stánkoch s občerstvením a ľudoví remeselníci tu ponúkali zaujímavé ľudové výrobky.
Časť programu, najmä vystúpenia pre deti, koštovka páleného a ďalšie zaujímavosti sa odohrávali na lúke za amfiteátrom.