Druhý raz ako dvadsaťročný, keď sa počas služobnej cesty v Čechách zrazil s kamiónom a naposledy pred jedenástimi rokmi, kedy sa čelne zrazil s motocyklistom a prišiel o svoju pravú nohu. Odvtedy sa pohybuje len pomocou barlí.
Pre štyridsaťpäťročného rodáka zo Zemianskeho Podhradia sa stala osudnou večerná cesta na zábavu. Išiel na svojom bicykli, keď sa oproti nemu vyrútil motocyklista a napálil to rovno do neho. Miroslav sa prebudil až ráno v nemocnici, už s amputovanou nohou. „V nemocnici som si to až tak neuvedomoval, až doma som prišiel na to, že už to nebude bohvieaký život. No s novou situáciou som sa vyrovnal,“ hovorí Miroslav, ktorý žije v jednom dome s mamou a bratom. Miro mohol prísť aj o vážne zranenú pravú ruku, tú sa však lekárom podarilo zachrániť. Nehodou sa ale pre neho skončilo viac – prišiel o prácu ako vodič na poľnohospodárskom družstve, nemohol si zahrať futbal, ktorému sa dlhé roky venoval... „Futbal som hrával od pätnástich rokov. Často sa mi sníva, ako na ihrisku kopem do lopty. Aspoň vo sne môžem mať obe nohy a zašportovať si,“ usmieva sa večný optimista.
Šťastie v nešťastí ho prenasleduje celý život, veď už trikrát mu už život visel na vlásku. No nesťažuje sa, neplače. Aj napriek poslednej ťažkej ujme na zdraví sa snaží vychutnávať každý deň naplno.
