Táto cena sa udeľuje za propagáciu života a diela bratov Čapkovcov a praktické uplatňovanie česko-slovenskej vzájomnosti.
Rodina Čapkovcov a Slovensko
Trenčianske Teplice sa v rokoch 1910 - 1923 stali pre bratov Karla a Josefa Čapkovcov miestom na dovolenky, pretože ich otec Antonín Čapek tu pôsobil ako kúpeľný lekár. Odtiaľto podnikali výlety po Slovensku a spisovateľ Karel Čapek navštevoval prezidenta T. G. Masaryka počas jeho pobytu v Topoľčiankach. Našiel tu vhodnú klímu aj na napísanie viacerých literárnych diel. V Trenčianskych Tepliciach sa v roku 1988 uskutočnila vedecká konferencia o živote a diele Karla Čapka a vtedy bola na liečebnom dome Pax odhalená pamätná tabuľa celej čapkovskej rodine. Odvtedy sa datuje ich pomyselný návrat do svetoznámych kúpeľov a na Slovensko.
Cena Karla Čapka za rok 2003
Vo vile Tereza zástupca primátora Štefan Bartek najskôr oficiálne privítal delegáciu Klubu priateľov českej kultúry v Bratislave, veľvyslanca Českej republiky na Slovensku Rudolfa Slánskeho, členov Výboru spoločnosti bratov Čapkovcov z Prahy, početnú delegáciu Kruhu priateľov českej kultúry z Bratislavy, delegáciu Českého spolku na Slovensku, RO v Trenčíne, riaditeľa Slovenských liečebných kúpeľov Juraja Čelka, obdivovateľov diela bratov Čapkovcov a priaznivcov česko-slovenskej vzájomnosti. Po položení kvetov pri pamätnej tabuli rodiny Čapkovcov sa všetci vybrali do miestneho kina Prameň, kde už čakali obyvatelia Trenčianskych Teplíc a kúpeľní hostia.
Prvým oceneným bol Josef Abrhám, český herec, so slovenskými koreňmi po matke, ktorý bravúrne zvládol úlohu Karla Čapka vo filme Člověk proti zkáze. Len ťažko hľadal slová, aby vyjadril momentálny stav mysle a naozaj to nebolo preto, že hovoril po slovensky. „Vyvrcholením môjho stretnutia s Karlom Čapkom bola pre mňa životná príležitosť, keď som mal česť stelesniť jeho postavu vo filmovej podobe. Pri tejto mimoriadnej práci som mal vzácnu možnosť preniknúť do jeho života čo najhlbšie. Zvláštnou hrou osudu dostávam cenu Karla Čapka práve na Slovensku, kde táto rodina žila a kde žil môj deduško, evanjelický farár a dramatik Jozef Hollý, a jeho dcéra Božena bola mojou matkou, takže materinskou rečou mi je slovenčina...” Nakoniec ešte načrel do múdrych úvah spomínaného spisovateľa prečítaním krátkeho úryvku z jeho poviedky.
Druhým oceneným bol Jozef Ciller, slovenský scénický výtvarník SKD v Martine a pedagóg. S pohnutím sa vyznal z momentálnych pocitov: „Česká kultúra tak silno vstúpila do môjho života, až sa mi stala vlastnou. Teší ma, že môžem aj na jej poli pôsobiť a máličko tak splácať dlh Čapkovcom. Cena, ktorou ste ma poctili, má ľudskú tvár, posvätená je umeleckou genialitou a humanistickým odkazom. Pre mňa je to cena najvyššia a najvzácnejšia.” Ako blahoželanie laureátom ponúkame slová, ktoré zazneli v laudáciách: „Čapkovská cena je krásna. Sú veľké svetové ceny, Oscar, Pullitzer i ďalšie, ale táto nikoho finančne nekorumpuje, je to cena najkrajšia, pretože je najľudskejšia. Prajeme vám ju zo srdca, pretože vás činí blaženými.”
