Lekári vtedy hovorili o dvoch, až neskôr objavili aj tretie a nakoniec sa o mesiac skôr poponáhľali na svet. Po počiatočných obavách o zdravie bábätiek a vynútenom pobyte v pôrodnici nastúpili obavy, ako to všetko mamička zvládne. Už vtedy sa spoliehala na sestru a rodičov, že jej pomôžu.
„Nebolo to jednoduché, kým sa nielen mne, ale aj rodine podarilo celý život prispôsobiť našim drobčekom. A hoci je okolo nich veľa práce, vynahradí nám to radosť, že sa im darí. Paulínke zo dva mesiace trvalo, kým si upravila spánok, ale teraz je už dobre. Našťastie nebývajú ani choré a so sestrou a maminou spoločnými silami všetko zvládame,” opisuje každodenný kolobeh práce s trojčiatkami mamička Sylvia, ktorá tvrdí, že dnes si už život bez nich ani nevie predstaviť.
Z drobčekov sa už stávajú osobnosti, vnímajú rozdiely a so zanietením si presadia svoje. Navštívili sme ich v čase obeda, a veru chutilo im. Vraj práve Paulínka, ktorá mala najnižšiu pôrodnú váhu (1850 g), sa má k svetu, všade chce byť prvá. Ale aj Filipko, jediný „chlap” v tejto trojici, vie na seba upozorniť. Najviac radosti deti majú, keď príde z týždňovky domov otecko Róbert. Na deti nezabúdajú ani predstavitelia obce. Starosta Trenčianskej Teplej Milan Berec ich navštívil ešte v pôrodnici, rodine poskytli finančnú výpomoc, zabezpečili opatrovateľskú starostlivosť do troch rokov a zahanbiť sa nedali ani miestni podnikatelia. So sociálnou pracovníčkou Ivetou Adamcovou trojičky navštívili aj na prvé narodeniny a veľmi ich potešilo, že sa majú k svetu.