ke v biedne zariadenej miestnosti starého ošarpaného domu. Malý zabudnutý majer, vzdialený od civilizácie, ušetrený zvedavých očí susedov, ukrýva dve desiatky mladých, narušených ľudí. Už spia. Všade je ticho a tma, iba v našej izbičke nepríjemne svieti stará neónka. Na posteli pri okne leží môj syn Peter. Spí. Teraz už vyzerá kľudný. Iba občas sa strhne a vtedy možno počuť dotyk kovu o kov. Mám z toho veľmi nepríjemný pocit, pretože okovy, ktorými je pripútaný o radiátor, som mu nasadil ja. Nedalo sa inak. Peter je totiž narkoman." - to je úryvok z knihy "Anjel narkomanov" od autora Viliama Nagya, ktorého tri deti (Peter, Monika a Viliam) upadli do rúk "diabla spoločnosti" - drogám. Jej obsah je skutočným príbehom, zachytávajúcim drogovú problematiku mladých ľudí, konkrétne jeho najstaršieho syna Petra, ktorého smutný príbeh sa začal pred desiatimi rokmi a trval osem rokov. "Drogovú kariéru začal ako pätnásťročný," rozhovoril sa V.Nagy, ktorý onedlho plánuje vydať druhú časť knihy. Rodila sa na základe zápiskov v denníku, ktorý začal písať, keď jeho najstarší syn Peter nastúpil na liečenie. "Začal postupne a nenápadne, ako mnohí jeho rovesníci - marihuanou. Možno povedať, že už vyskúšal všetko, čo sa u nás na drogovom trhu objavilo. Keď sme konečne pochopili, v čom lieta, bol už z neho ťažko závislý narkoman. Vtedy som nerozumel drogovej problematike, nevedel som, ako postupovať. Myslel som si, že keď mu zabezpečím liečenie, pomôžu mu a zase bude všetko v poriadku. Veď tak akosi nám to servírujú rôzne, hlavne zahraničné médiá. Pár dní detoxu, dva-tri mesiace odvykacej kúry a všetko je zasa v poriadku.. Možno to niekomu stačí, ale teraz už viem, že väčšine narkomanov nie. Peter samozrejme nebol výnimkou. Absolvoval niekoľko odvykacích kúr, vždy neúspešne, žiadnu nedokončil.“
Droga sa šíri ako mor
Zo začiatku rodina Nagyových o drogách nič nevedela, že im Peter prepadol, sa dozvedeli, keď už bolo neskoro. "Nevedeli sme, čo máme robiť, chodili sme po doktoroch, ktorí nás ukľudnili, že ide o prejavy puberty a časom sa to vraj zmení. Nevedeli nám povedať, že sú v tom drogy. Neskôr sme ho dali na liečenie, ale vždy odtiaľ ušiel. Ako mu pomáhať nás naučil primár MUDr. Ivan Gábriš z Centra pre liečbu drogovo závislých v Nových Zámkoch, ktorý ma zasvätil do drogovej problematiky. Odvtedy sa začala odvíjať úspešná časť riešenia drogovej problematiky u nás doma." Žiaľ, pre Petra už bolo neskoro. Možnosť absolvovať pobyt v zariadení Cenacolo neprijal a po čase zomrel. Pomôcť sa však podarilo Monike a Viliamovi. "Keď sme sa starali o Petra, nezbadali sme, že drogy ´pohlcujú´ aj ich," spomína V. Nagy na veľmi ťažké obdobie. Keď sa totiž droga dostane do rodiny, šíri sa ako mor ďalej. Napadla aj jeho syna Viliama, ktorý 1. septembra 1999 nastúpil do spomínanej komunity Cenacolo. Postupne vystriedal viacero zariadení v Chorvátsku a v súčasnosti je v podobnom zariadení v Taliansku. "V našich štátnych zariadeniach trvá liečenie od troch do osemnásť mesiacov, no v zariadeniach typu Cenacolo, kde mladí na sebe svedomito pracujú, tri až päť rokov," dodáva V. Nagy. Jeho dcéra Monika bola výnimočný prípad. Aj keď nepodstúpila žiadne liečenie, nedroguje. Drogy ju dostali do väzenia v Rakúsku, kde strávila dva roky. Za ten čas aj za pomoci psychologičky dokázala zahubiť myšlienku ísť po drogovej ceste. Pomohla jej teda facka od života a v súčasnosi Monika žije bez drogy už šiesty rok.
Práca a viera v Medžugorie
Hovorí sa, že droga sľúbi všetko, no nakoniec vezme aj to posledné. Aby k tomu nedošlo, veľmi dôležitý je spôsob liečby. V. Nagy nepovažuje za správne, keď sa v mnohých liečebných zariadeniach snažia vyhnať drogu z tela za pomoci iných liekov. "Takto sa vyháňa jedna droga druhou a pestuje sa u človeka závislosť na liekoch. Úspech pomocou tejto metódy je minimálny. Bez akýchkoľvek liekov, len na princípe práce a viery funguje zariadenie Cenacolo v chorvátskom meste Medžugorie, ktoré na V. Nagya veľmi silne zapôsobilo. "Mladí ľudia tam žijú vo vzájomnej úcte a rešpekte, pracujú, modlia sa, a tak pomaly menia svoje zlé návyky, učia sa uznávať správne ľudské hodnoty, akými sú slušnosť, pracovitosť, morálka, skromnosť. Pretvárajú sami seba a učia sa žiť normálnym, zdravým životom. Jednoducho menia svoje myslenie." To sa po strastiplnej životnej etape, počas ktorej žil pri svojich deťoch, zmenilo aj u V. Nagya. Rozhodol sa napísať už spomínanú knihu, no nielen to. Po zážitkoch a hlavne skúsenostiach v oblasti drogovej problematiky, do ktorej bol nechtiac vtiahnutý, sa dal cestou pomáhania tým rodičom, ktorých deti spadli do "drogovej pasce". Občianske združenie Pomoc ohrozenému dieťaťu Piešťany, v ktorom funguje Klub rodičov závislých detí založil ´anjel narkomanov´ - Ivan. "Stretávame sa so skupinou rodičov závislých detí a vyvíjame v tejto problematike aktívnu činnosť v rámci celého Slovenska," vysvetľuje V. Nagy, podľa ktorého by bolo veľkým prínosom vytvoriť podobné skupiny v každom väčšom slovenskom meste. "Na stretnutia pozývame aj odborníkov, za pomoci ktorých sa snažíme riešiť ťažké prípady v mnohých rodinách. Ak chceme pochopiť myslenie narkomana, dôležité je čítať odbornú literatúru o drogách, aby sme dokázali určiť ich prejavy a symptómy."
Rady rodičom
No nielen to, podľa V. Nagya, aby deti nepadli hlbšie do drogovej závislosti, respektíve aby vôbec nesiahli na drogu, zo strany rodičov je potrebné urobiť veľmi veľa. Dôležitý je správny prístup k dieťaťu. Treba pestovať zdravý vzťah s deťmi, rodičia, buďte prísni, ale láskaví a spravodliví. Nerozmaznávajte ich, nezahŕňajte pozornosťami a darmi, aj keď na to máte. Stojte si za slovom a to isté vyžadujte od svojich detí. Žite tak, aby ste im boli dobrým príkladom. Nepodceňujte ich pozorovacie schopnosti. Neklamte im, keď nechcete byť klamaní. Netrestajte ich za úprimnosť a pravdu. Pochváľte ich, keď si to zaslúžia. Rozprávajte sa s nimi čo najčastejšie nielen o bežných povinnostiach, ale hlavne o pocitoch, o láske, názoroch, túžbach. Keď príde vaše dieťa za vami so svojim problémom, ak je to možné, prerušte prácu, odložte noviny a vypnite telku. Neznevažujte ich starosti a problémy, aj keď sa vám zdajú malicherné. Nevysmievajte sa im. Pamätajte, dieťa necitlivo odmietnete, možno za vami už nikdy nepríde s prosbou o pomoc či radu. Pôjde ju hľadať inde. Rešpektujte, že vaše dieťa je jedinečná osobnosť, že môže mať vlastné názory, ktoré sa nemusia stotožňovať s vašimi. Nesnažte sa vybojovať si rešpekt silou, nariadeniami či príkazmi. Buďte tolerantní, dajte im najavo, že vám na nich záleží. Nehanbite sa, aj keď sú veľké, vziať ich do náručia a povedať im - mám ťa rád. Nebojte sa citov, neskrývajte ich
Proti drogám preto musíte bojovať so srdcom a láskou. Nie však tou falošnou, ktorou mnohí rodičia zahŕňajú svoje deti, ktorou si ich kupujú, ale láskou úprimnou a trpezlivou, ale aj nekompromisnou.
-rs-
