Spoločne s manželom sa tešili na dieťa. Pôrod bol bezproblémový a prvorodený synček rozkošný. "Ani sama neviem, čo sa stalo, keď som po pôrode strácala zrak." spomína Soňa Zelisková z Dubnice nad Váhom. Táto vzácne vyrovnaná žena si dnes nezamestnáva myseľ úvahami o tom, prečo?
Jej veselý hlas a smiech sa nesie medzi džavotajúcimi deťmi, čo chvíľu prosiacimi o pomoc alebo radu. Lenke sa nedarí urobiť hrnček, Anka dorába misku a Hanka nahlas uvažuje akou farbou natrieť svoj výrobok. Adéle pri hrnčiarskom kruhu sa nedarí a práve prichádzajúce deti budú potrebovať hlinu. Hneď od dverí ohlasujú vlastné mená, aby teta Soňa mala prehľad, kto prišiel do klubu.
A ona sa skláňa nad hrnčiarskym kruhom, opatrne a s citom rukami skúma z hliny sa formujúcu misku, napráva chybu, radí Adele Štorcelovej ako pokračovať. Pri stole Lenku Teicherovú poučí o nutnosti vlhčiť hlinu, malej Dorotke Štorcelovej pomôže pri rozhodovaní, čo má z hliny vymodelovať.
Napokon má čas venovať sa aj mne. Pravdu povediac, čakaním som sa vôbec nenudila. Čas som využila na dôkladnú prehliadku navôkol poukladaných výrobkov realizovaných z nápadov zrodených v detských hlavičkách plných fantázie.
Návraty na začiatok
"Keď som videla, pracovala som v materskej škole, takže deti sú mi blízke. Venovala som sa aj výtvarným činnostiam. Pred trinástimi rokmi som stratila zrak. Po čase a neviem či náhodou, alebo to malo tak byť, dostala som viacero impulzov. Priateľka - keramikárka mi vložila do rúk hlinu, aby som niečo vytvorila. A Únia nevidiacich na Slovensku v tom čase organizovala artterapiu pre nevidiacich s akademickou sochárkou Doc. Slávkou Šickovou. To rozhodlo!"
Pred necelými štyrmi rokmi sa Soňa Zelisková v centre voľného času začala stretávať so skupinkou asi dvanástich detí. Podmienky neboli dobré. A predsa po rôznych peripetiách sa jej aj s manželom v budove dubnického D - klubu podarilo vybudovať keramickú dielňu vybavenú nábytkom, hrnčiarskym kruhom a pecou na vypaľovanie keramiky.
Keramiklub stále úspešnejší
V minulom roku založili občianske združenie a Keramiklub dnes už má asi deväťdesiat členov. Z toho sedemdesiat detí pracuje v siedmich krúžkoch a ostatní tvoria krúžok mládeže a dospelých. "Naším cieľom nie je pestovať talenty domov nosiace "čínsku keramiku". Chceme, aby sa tu deti stretávali a tvorivo trávili voľný čas, našli si priateľov. Samozrejme, pritom sa naučia pracovať s hlinou. A niektoré objavia v sebe skutočný talent a zručnosť." hovorí Soňa Zelisková. V rámci výtvarnej výchovy keramickú dielňu navštevujú aj deti z materských škôl, ale aj žiaci základných škôl a stredoškoláci. Tu spoznajú históriu od prvých kontaktov človeka s hlinou, o rozvoji hrnčiarstva, kachliarstva, o spracovaní keramickej hmoty, sami sa pokúsia niečo vyrobiť a pozrú si aj spôsob výroby na hrnčiarskom kruhu.
Pribúdajú kontakty
Keramiklub dnes už spolupracuje aj s Detským domovom v Klobušiciach, s podobným krúžkom zo Žiliny a nedávno ich navštívili aj deti z občianskeho združenia Pampúch v Prievidzi. Na prázdniny pripravujú už druhý ročník letného tábora pre šesťdesiat detí z celého Slovenska, šesť z nich bude z Rakúska. Náplňou táborových dní je nielen keramická tvorba, ale aj netradičné športy, turistika, zaujímavé výlety a anglický jazyk. Minulý rok na spontánne vzniknutý námet nakrútili dvadsaťminútový videofilm v angličtine o vykradnutí keramibanky. Aj na tohtoročný letný tábor v Kubrici scenár pre film je už pripravený. Na začiatku školského roka už pravidelne pripravujú výstavu z tvorby detí.
Hlina ako liek
"Práca s hlinou mi veľmi pomáha, nesmierne ma uvoľňuje, blahodárne pôsobí na psychiku." vyznáva sa Soňa Zelisková. "Preto už v začiatkoch som si želala venovať sa aj deťom s niektorými psychickými poruchami, či telesne postihnutým. Myslela som na to aj keď som si dávala robiť hrnčiarsky kruh. Ovláda sa nie nohami, ale rukou a tak môžu na ňom pracovať aj vozíčkari. Do Keramiklubu chodia aj deti z psychologickej poradne. Práca s hlinou veľmi pomáha pri depresiách, psychózach, agresivite, máme tu chlapca, ktorému sa veľmi potia ruky. Pri modelovaní hliny sa má pracovať na vlhko, nuž mu to neprekáža a ani kontakt s deťmi nie je problematický." Aby sa Soňa kvalifikovane mohla venovať aj postihnutým deťom a mládeži v artterapeutickej škole Slávky Šickovej študuje špeciálnu pedagogiku.
Samozrejme, sama by nezvládla všetky povinnosti týkajúce sa občianskeho združenia Keramiklub. Preto jej vo všetkom obetavo pomáha manžel. Spoločne sa pasujú s každodennými starosťami a vďační sú za každú prejavenú ochotu a pomoc. A azda za všetko postačia slová RNDr. Beáty Frimelovej: "Rada tu chodím nielen preto, že ma potešia výrobky, čo vymodelujem z hliny, ale predovšetkým preto, že v tu panujúcej príjemnej atmosfére si oddýchnem a aspoň na chvíľku pozabudnem na každodenné starosti." My dodávame, že Soňa Zelisková svojou odvahou, dobrou vôľou a veselou mysľou môže byť vzpruhou pre handicapovaných, ale ešte viac pre tých, ktorých život na ničom neukrátil a predsa nedokážu nájsť správny zmysel života. Soňa Zelisková perfektne rozvíja protidrogovú činnosť a pripravená o zrak lieči iných.
OĽGAKAJABOVÁ
