V sezóne 2001-2002 Mars superligy dosiahli futbalisti Ozety Dukla Trenčín v konečnej tabuľke pomerne lichotivé 5. miesto, keď od tretieho Interu Bratislava ich delili iba dva body. Na domácom trávniku získali 30 a na súperových ihriskách 24 bodov. Z 36 stretnutí pätnásť vyhrali, deväť remízovali a dvanásť prehrali s aktívnym skóre 45:43. Naším partnerom v bilancovaní minulého ročníka bol tréner mužstva Milan ALBRECHT, ktorý v týchto dňoch dovolenkuje, nakoľko mu koncom júna končí zmluva s FK Ozeta Dukla a na jeho miesto nastúpil už nový kormidelník.
Ako by ste zhodnotili jesennú časť ligy vašimi očami?
„Myslím si, že do ligovej súťaže sme vstúpili dobre, keď sa mužstvu najmä v prvej štvrtine darilo pomerne úspešne. Dokonca sme sa vyšplhali až na prvé miesto tabuľky, kde sme zotrvali tri kolá, čo bolo najmä zásluhou hráčov a taktiež nám do kariet zahrali aj výsledky súperov. Škoda, že to netrvalo dlhšie, lebo potom prišla na hráčov menšia kríza, pravdepodobne sa predčasne uspokojili, niečo podcenili a potom sa sami presvedčili, že nie je to tak. Aj keď sa darilo, hráči musia stále maximálne na sebe pracovať. Po úspešnej prvej štvrtine, sme odohrali taký krízový zápas doma s Púchovom, ktorému sme podľahli 0:2. Nasledujúce zápasy túžil hráčsky kolektív „otočiť“, ale nedarilo sa im a prišiel útlm, hoci hráči strašne chceli získavať body. Snažili sme sa spolu s vtedajším skvelým asistentom J. Gabrielom robiť všetko možné, neskôr sme sa však z letargie prebrali a po jeseni sme mali na konte pozoruhodných 25 bodov a skončili na 5. mieste čomu som nechcel veriť ani ja. Na strane druhej musím priznať, že sme odohrali slabšie, ale aj dobré zápasy a hráči poctivo „makali“. Mužstvo má jednoznačne svojú tvár a hráči vedia čo chcú. To som si u nich cenil a v kolektíve boli „silní“ jednotlivci (najmä starší hráči), ktorí si „riadia“ mužstvo nielen v kabíne, ale aj na ihrisku. Jesenná časť vyznela podľa môjho názoru veľmi sľubne“.
Váš názor na jarné odvety?
„Aj jarná časť vyznela rovnako ako jesenná - pomerne priaznivo. Opäť sme odohrali dobré i horšie zápasy a dosť ma mrzí, že mužstvo malo naviac ako na stred tabuľky a mohlo atakovať aj vyššie priečky. Keď sme mali zabojovať o Pohár UEFA, tak opäť nás v tomto predsavzatí a úsilí zlomil zápas s Púchovom, ktorý sme v domácom prostredí prehrali 1:2. Dovolím si s odstupom času tvrdiť, že sme odohrali s Matadorom dobrý zápas, mali sme dostatok šancí, ale chýbalo nám povestné športové šťastie. Keby sme tento duel vyhrali, tak by sme povyskočili na medailové priečky, na dosah ruky mali európsku súťaž a inak sme mohli všetko vykalkulovať. Vzápätí sme nešťastne prehrali v nadstavenom čase neregulárnym gólom v Žiline, doma sme odohrali slabý zápas s Petržalkou, prehrali sme s 1. FC Košice. Škoda-preškoda, že hráči sa trošku viac „nepobili“ o účasť v európskom pohári. Raz darmo, všetko musí zapadať do súkolia, aby nič neškrípalo. Neurobilo sa všetko preto, aby sme vykročili do futbalovej Európy, ale u hráčov si vážim, že zápasy v závere súťaže nevypustili, zamakali, patrične sa „predali“ a dokázali vyhrať sériu stretnutí. Musím povedať, že je to dobrá partia ľudí, ale škoda, že v tíme je veľmi slabá konkurencia, keď celú súťaž „ťahalo“ desať-jedenásť hráčov. Hráči, ktorí sa nedostávali príliš často na ihrisko, akosi nepovyrástli pri skúsenejších jednotlivcoch a musia na sebe podstatne viac pracovať, aby boli plnohodnotnými futbalistami. Niektorí dorastenci robia skutočne málo preto, aby sa dostali aspoň do širšieho seniorskeho mužstva. Je pravdou, že je čo zlepšovať. Za svojú odvedenú robotu a výsledky si stojím a pre mužstvo som odovzdal naozaj všetko, čo bolo v mojich silách“.
Aké plusy a mínusy ste zaregistrovali v mužstve ODu?
„Je to perspektívny kolektív hráčov, v ktorom sú „víťazné“ tipy a nie sú im ľahostajne výsledky. Vedia patrične zomknúť aj kolektív. Keď sa hralo dobre, tak sa to prejavilo aj na peknej návšteve. Mínusom bolo nezvládnutie obrannej činnosti najmä v jesennej časti a taktiež sme sa na špici tabuľky mali udržať podstatne dlhšie. Konečné piate mužstvo je úspechom, ale ako som už povedal stále je čo zlepšovať. Bol som rád, že som mohol pracovať s takýmto tímom, bodaj by som vždy natrafil na takéto dobré mužstvo. Na Ostravsku som trénoval sedem rokov, ale s takýmito hráčmi som sa veru nestretol. S každým som sa rozišiel v dobrom, na nikoho sa nehnevám, rozchody bývajú normálne. Život ide ďalej a na trenčiansky futbal nezanevrem a budem im držať palce. Moju trénerskú prácu nech ohodnotí vedenie...“
Doterajšia desaťročná profesionálna trénerská púť M. Albrechta viedla z Karvinej do Havířova, Novej huti, Nitry, Štúrova do Trenčína. Kde zakotví v novom súťažnom ročníku ešte nevie, ale jedno je isté, bez futbalu dlho nevydrží. Ako hráč bol vychovavaný a trénovaní takými osobnosťami, akými boli už nežijúci K. Borhy, M. Vičan, T. Pospíchal, E. Hadamczik. Dodnes si živo pamätá na ich pokyny, keď mu neraz zdôraznili, že, aby nikdy nerobil z futbalu vedu, lebo všetko musí byť jednoduché...
Karol Ďurina