Trenčín - Ak vám zomrie srdcu veľmi blízka osoba, chcete, aby k jej telu bola zachovaná vážnosť, dôstojnosť a úcta. Žiaľ, v trenčianskej nemocnici, konkrétne na internom oddelení sa stal prípad, ktorý by sa už nemal opakovať. Rodiny, ktorej na tomto oddelení zomrela milujúca osoba, sa zmocnil hnev a úzkosť, keď zistila, ako sa zodpovední zachovali k telu 70-ročnej starkej. Tá zomrela v nedeľu 7. júla o jednej hodine v noci. Jej rodinní príslušníci, ktorí si neželali byť menovaní, prišli v pondelok na patológiu vybavovať úradné záležitosti a na pitevné oddelenie - prosektúru zaniesť šaty nebohej. Aké však bolo ich prekvapenie, keď sa dozvedeli, že žiadna žena do márnice prevezená nebola. „Našli sme ju na nejakom vozíku v suteréne interného oddelenia, v akejsi pivnici, prikrytú plachtou,“ hovorí rozhorčene jeden z členov rodiny. Až v pondelok ráno asi o deviatej hodine ju premiestnili do chladiarenského boxu. Niekoľko hodín, počas nedeľnajšieho horúceho dňa teda bezduché telo prebývalo v suteréne, namiesto toho, aby bolo prevezené na patričné miesto.. Na koho chybu doplatili rodinní príslušníci, ktorí sú právom nahnevaní a prežívajú pocity, ktoré sa ani nedajú opísať? Po odpoveď sme si zašli priamo na interné oddelenie, konkrétne za primárom MUDr. Mariánom Kaščákom, aby nám, no hlavne nešťastnej rodine celú situáciu vysvetlil. „Spomínaná rodina má stopercentnú pravdu a sťažuje sa na nás oprávnene,“ tvrdí primár, ktorý sa na podobný prípad nepamätá. „Nehľadáme žiadne výhovorky, urobili sme veľkú chybu. Jednoducho sa to nemalo stať a touto cestou sa rodine ospravedlňujeme.“
Zákon hovorí o tom, že keď človek zomrie v nemocnici, jeho telo musí dve hodiny zostať na lôžku. Až potom má byť čo najskôr prevezený na pitevné oddelenie, do chladiarenského boxu. Donedávna mali túto službu na starosti zriadenci z patológie. Vzhľadom k znižovaniu počtu zamestnancov však túto službu prevzali zdravotné sestry alebo ošetrovateľ. A práve títo ľudia boli za prevoz zomrelej osoby zodpovední. Na vozíku ju odviezli do malej miestnosti v suteréne a prikryli plachtou, s tým, že ju neskôr odvezú na pitevné oddelenie. Nestalo sa... jednoducho zlyhal ľudský faktor. „Na základe toho hneď na druhý deň vrchná sestra interného oddelenia Marta Poliaková zavolala dve zdravotné sestry a ošetrovateľa, ktorý ju mal previezť. „Vraj mal akútny prípad a na prevoz zabudol. Inak je to veľmi zodpovedný mladý pracovník. Keby išlo o lajdáka, v momente má výpoveď,“ obhajuje ho vrchná sestra. „Vyvodila som z toho dôsledky, budeme to riešiť na sesterských seminároch, zo situácie, ktorá by sa už nemala opakovať, sa poučíme.“ Podľa slov primára, hoci išlo o hrubú chybu, neprijali sa žiadne kárne opatrenia.
Slová obhajoby a vysvetlenia však rodinným príslušníkom už nevymažú z pamäte situáciu, ktorej boli svedkami. Mimochodom, z úst nemenovaných pracovníkov nemocnice sme sa dozvedeli, že takéto niečo sa nestalo prvý raz. Ak by sa rodina neobjavila v pondelok ráno, dokedy by bolo telo umiestnené v tmavej miestnosti? Kedy by ho vlastne previezli? Zodpovedný personál tohto oddelenia by mal byť naozaj v tomto oveľa svedomitejší. Smútok zo straty milujúcej osoby je naozaj obrovský, no o to viac sa stupňuje, ak k jej telu nie je zachovaná žiadna úcta. Dúfame, že niečo podobné sa už v trenčianskej nemocnici nebude opakovať. Kazí to totiž jej dobré meno. Rastislav Samák