Už od dvadsiatich siedmych rokov pracuje v samospráve a túto činnosť považuje za službu ľuďom. Vedia to oceniť. Prostredníctvom odpovedí na naše otázky vám predstavujeme primátora Nemšovej Jána Mindára.
Aké sú vaše životné priority?
Iné priority som vyznával ako mladík, iné ako mladý funkcionár a postupne sa prispôsobovali volebným obdobiam. Samozrejme, z osobného hľadiska jednoznačne rodina, priatelia a služba spoločnosti.
V čom vás uspokojuje vaša práca?
Vnímam ju ako službu. A slúžim ľuďom už dvadsaťsedem rokov, ako predseda národného výboru v Ľuborči, neskôr podpredseda národného výboru pre výstavbu v Nemšovej a od roku 1994 ako primátor. Vyhovuje mi rôznorodosť a napĺňanie určitej vízie.
Vnímate úspech ako dôležitú súčasť života?
Úspech je dôležitý, patrí do života. Vnímam ho ako stimulátor práce. No, nepreceňujem ho.
Ako a kde najradšej trávite voľný čas?
Vari v záhrade. Pestujem, šľachtím, krížim gladioly. Obľubujem šport, teraz ako priaznivec a funkcionár. Napokon, rád si posedím s dobrými priateľmi. V poslednom období mi robia radosť vnúčence.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Nemalé sú výdavky na domácnosť, ošatenie. Samozrejme, i záľuba čosi stojí, pretože stále získavam nové druhy gladiol, ale kupujem aj iné kvety. Ošetrovanie, ochrana pred škodcami, aj to čosi stojí.
Čo vás dokáže vyviesť z miery?
Ak sa môžem hodnotiť, som tolerantný človek. Napriek tomu, neúprimnosť, nečestnosť, ľudská povrchnosť to sú vlastnosti schopné narušiť túto tolerantnosť.
Z čoho máte v živote najväčší strach?
Strach? Vari o najbližších, o ich i vlastné zdravie, niekedy i obavy z pohrôm a nešťastí, čo nás môžu prekvapiť.
Bojíte sa smrti? Veríte v posmrtný život?
Verím tomu, v čom ma vychovali. Aj smrť je súčasťou života. Vari iba obava z toho, aby človek nezostal bezvládny a rodine na obtiaž rezonuje v podvedomí.
Máte nesplnený životný sen?
Dokončiť štúdium, založiť si rodinu, vychovať deti, postaviť dom. V práci tých snov bolo veľa - plynofikácia, vodovod, cesty, budovanie materských škôl, domy smútku, najskôr v Ľuborči, po zlúčení Nemšovú premeniť na mesto so všetkým, čo mu patrí. Skrátka, v každom volebnom období boli plány a radosť bola nadovšetko, keď sa mnohé podarilo splniť. Teší ma kráčať po meste a vidieť za sebou roky práce meniace tvár obce, či mesta.
Čo by ste nikdy nikomu neodpustili?
Neodpúšťať? Mám pocit, že pri mojej práci pestovať si tento neduh ani nemožno. Treba odpúšťať.
Vaše najväčšie životné sklamanie?
Prekonal som i neľahké chvíle pred viac ako desiatimi rokmi, keď po rokoch funkcionárčenia sa našli aj takí, ktorí pri stretnutí hlavu obrátili, vari z pocitu, že ma už nepotrebujú. Ale časom to prešlo a ľudia pochopili, že som nepolitizoval, ale staral sa o rozvoj obce a neskôr mesta. Napokon, dali mi dôveru a to hreje pri srdci.
Spomínate si na najšťastnejšiu chvíľu v živote?
Bolo ich viac. Narodenie syna, ocenenie práce, rôzne drobné radosti a pocity šťastia, slúžiace zdravie a čisté svedomie. Skrátka, taká skladačka drobných radostí.
OľgaKajabová