z Ruskoviec v Bánovskobebravskom okrese kolegyňa z práce prihlasovala do ankety Otec roka 2002 a keď sa na odobrenie sestry, troch švagrín a ďalšieho príbuzenstva, po krátkej rodinnej porade, na ich stranu napokon priklonili aj jeho deti, nuž prihlášku podpísal.
„Ani ma len nenapadlo, že by som mohol vyhrať. Veď je veľa iných a vari aj lepších vzorov na tento titul“, povedal nám mladý otec, ktorý sa nedávno v ankete časopisu Slovenka stal OTCOM ROKA 2002. Nechcel uveriť a to nehovoríme o kolotoči, ktorý sa pri tejto príležitosti okolo neúplnej rodinky rozkrútil. Veď nemali kedy zvykať si na popularitu, rozruch a záujem médií. Až sa im toho chvíľami zdalo priveľa.
Keď dvanásťročnému Lukášovi, jedenásťročnej Magdalénke a šesťročnému Martinkovi náhle zomrela mamička, ich život, no najmä život ich otca sa celkom zmenil. Tridsaťosemročný otec priznáva, že ešte i teraz, po štyroch rokoch, mu občas býva všelijako, no práve deti a zodpovednosť sú dostatočným stimulom na zozbieranie životnej sily a energie do ďalšieho života.
Osud mnohé zmenil
Marián Novotka má iba tridsaťosem rokov a už štyri roky sa sám vzorne stará o svoje tri deti. Prvé dni a týždne po smrti 32-ročnej manželky a matky boli priam neznesiteľné. Pre deti to tiež nebolo jednoduché a dodnes ešte nezabudli. No, život ide ďalej. Najstarší Lukáš skončil základnú školu a chystá sa študovať mechatroniku na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Bánovciach nad Bebravou. Desaťročný Martinko, onedlho už piatak, najnovšie sníva o tom, že bude mäsiarom a ich štrnásťročná sestra Magdalénka, ktorá s fotoaparátom rada zaloví v pekných scenériách slovenskej prírody, po zistení, že prídeme, situáciu vyriešila svojsky, radšej zmizla z domu.
Marián Novotka ako kuchár pracoval v bánovskej Tatrovke a naposledy u súkromníka v Trenčíne. Vstával o štvrtej a domov sa vracal o siedmej večer. Po tragickej udalosti v rodine kolegovia jeho nebohej manželky nadriadených na Železničnej stanici v Bánovciach nad Bebravou prosili o pomoc. Ochotne pánu Novotkovi vyšli v ústrety a tak zaujal pracovné miesto po manželke. Dnes je spokojný, že sa situácia takto vyriešila, pretože dovtedajšie skoré odchody a neskoré príchody z práce boli nemysliteľné. Napokon, o kuchárenie neprišiel, dosť si ho užije vo vlastnej kuchyni a to najmä pri veľkom letnom zaváraní. Uhorky, marhule, broskyne, čalamáda, nech ich je aj plná špajza. Veď zásoby na zimu prídu vhod.
Pomohla mu práca
„Žiaľ a bolesť som neutápal v alkohole, hoci i také chvíle sa ma pokúšali.“ zdôveruje sa mladý muž. Zachránila ma práca. Popri každodennej starostlivosti o deti a pracovných povinnostiach som sa pustil do dokončovania domu a úpravy záhrady.“ Výsledok je nádherný. Už keď sme sa v Ruskovciach pýtali, kde nájdeme jeho dom, nasmerovali nás do uličky na kraji dediny. „Choďte, až na koniec a tam je pekný domček“. Pestovaný anglický trávnik, ozdobné kríky a kvety, skalka, altánok, krb a jazierko s leknami.
Hoci domáce práce už zvláda, žehlenie mu stále „nevonia“. Pomáhajú mu však aj ochotné švagriné, sestra i mama a tak okná neraz očistia práve ony. Ani deti nebývajú bokom a s pribúdajúcim vekom postupne na seba tiež preberajú niektoré povinnosti. Najstarší, Lukáš, tichý chlapec, popri niektorých domácich prácach sa postará o kúrenie v kotle, pretože v obci ešte nie je plynofikácia, Magdalénka pomôže pri upratovaní a Martinko s modrými očami po mame je v pohode.
Deťom varí rád a podľa ich chuti - parenice, pizzu, buchty, či ryžu, čínu a hranolky. A pred Vianocami rozvoniava celý dom od lineckých, kokosových a iných koláčikov a zákuskov. Nevyhýba sa ani príprave ťahanej štrúdle a na slivkovom koláči, či bublanine si deti tiež pochutia.
Po celý čas je v jednom kolotoči. Veru, ani na dovolenky nie je čas, ba nevychádza to ani finančne. Na prázdniny, voľné chvíle či víkendy sú deti najradšej doma, alebo si zájdu do Trenčína, za tetou.
Myslí na budúcnosť
Otec roka má ešte veľa plánov. Chystá sa porobiť úpravy na dome a najmä v podkroví chce vybudovať priestory na bývanie. Stavbárske práce, či práca s drevom mu problémy nespôsobujú. V zime zasa chodí vypomáhať pri zakáľačkách.
Tretia júnová nedeľa sa už pravidelne stáva sviatkom otcov a už 12. ročník vyhlasovania ankety zapúšťa na Slovensku korene. OTEC ROKA 2002 pri svojej skromnosti stále nevie pochopiť, prečo práve on. Veď, ako hovorí, takých, čo majú veľa starostí a obetavo ich zvládajú je veľa. Nuž, ľudia z celého Slovenska si vybrali práve jeho. Pochádza z Omastinej pri Bánovciach nad Bebravou. Zo susednej Kšinej, Uhrovca, kde ho ľudia dobre poznajú, tiež prišlo veľa hlasov. Aj práve preto Putovný drevený koník, ktorého prevzal od svojho predchodcu Tomáša Sluku, po celý rok má svoje miesto v obývačke Novotkovcov.
Starostlivý otec troch detí je skôr samotár, vyhýba sa veľkej spoločnosti a preňho najdôležitejšie je porozumenie s deťmi. Aj preto ho neteší, keď sa ľudia chodia na neho pozerať. Napriek tomu prijal našu návštevu, čím nám urobil veľkú radosť. Hoci on osobne si to nemyslí, je pozoruhodným človekom a preto sme ho chceli našim čitateľom predstaviť. Oľga Kajabová
