Trenčiansky región je už dlhé roky naozaj plodnou liahňou hokejových talentov a sľubných nádejí. Veď napríklad len z trenčianskej Dukly a Spartaka Dubnica sa postupne vypracovalo na špičkových hokejistov niekoľko hráčov, ktorí v súčasnosti brázdia ľadové plochy v zámorských kluboch NHL, ale taktiež aj v popredných európskych súťažiach. Mnohí z nich (o niektorých sme už písali), potvrdili svoje nesporné kvality aj na nedávnych majstrovstvách sveta vo Švédsku ziskom historického zlata pre Slovensko. Popritom, ale mnohé ďalšie hokejové osobnosti, možno so štipkou závisti zostali doma a pozorne sledovali dianie na svetovom šampionáte. Nepochybujeme o tom, že v Göteborgu sa predstavil súčasný výkvet slovenského hokeja, ale mnohí talentovaní jednotlivci sa už do Filcovho výberu jednoducho akosi nedostali...
Medzi nevybraných patril aj 23 - ročný PETER FABUŠ, v súčasnosti hráč Phoenixu, ktorý predchádzajúci ročník po predčasnom návrate zo zámoria dohral v drese Dukly Trenčín. Pozvali sme ho preto na kus reči aj s jeho najvernejšou priateľkou MIRKOU SLÁVIKOVOU.
Kto rozhodol o tom, že Peter Fabuš bude hokejistom?
„O tom, že hrám hokej rozhodlo to, že môj otec veľa rokov hrával hokej v Dubnici nad Váhom a už od malička ma viedol k tomuto peknému športu. Začínal som už ako troj-štvorročný v hokejovej prípravke dubnického Spartaka u trénera Ota Baču. V tomto meste a klube som postupne prešiel všetkými vekovými kategóriami a už ako sedemnásťročný som po prvýkrát nastúpil za mužov Dubnice v barážovom stretnutí proti Liptovskému Mikulášu. Ako 19-ročný som reprezentoval Slovensko na Viking cupe v Kanade. V roku 1999 som prestúpil do trenčianskej Dukly a svoj krst som mal u trénerov J. Šuplera a D. Gregora“.
Čo v tomto letnom období robí bývalý kapitán Dukly?
„Jednoznačne sa pripravujem na novú majstrovskú sezónu. Už vyše týždňa chodím večer trénovať na ľad s hráčmi Dukly (materský klub čo sa týka Európy) a predpoludním cvičím v posilňovni. Medzitým ešte hrávam tenis a bicyklujem“.
Kde si v rámci dovolenky oddychoval a naberal nových potrebných síl?
„Bol som s priateľkou Mirkou na niekoľko dní dovolenkovať v Egypte. V tejto krajine to bolo super, nič nám tam nechýbalo a ani nebolo až tak príliš horúco, že by sa to nedalo vydržať. Stretli sme milých priateľských ľudí. Žiť by som tam ale nechcel, lebo v tejto krajine sa hokej nehrá...“
Čo v najbližších dňoch čaká a neminie Petra Fabuša?
„Potrebujem si zvyknúť byť pravidelnejšie na ľade a nabrať patričnú kondíciu. Čaká ma dôležitá príprava pred ešte dôležitejším kempom v Phoenixe. Podľa mojich informácii od Laca Naďa, tak okolo 11. septembra 2002 by malo všetko vypuknúť. Nedávno som telefonoval aj s mojim agentom, ktorý ma ubezpečil, že pozvánku do kempu určite dostanem (mal som trošku obavy) a zároveň ma bude informovať aj o iných veciach. Okrem mňa by sa kempu vo Phoenixe mali zúčastniť aj Slováci Rado Suchý, Braňo Radivojevič a možno aj Laco Naď, ale ten sa zatiaľ ešte nedohodol na zmluve. Uvidím, ako sa mi bude dariť v kempe, tam sa totižto definitívne rozhodne o tom, či budem hrávať NHL za seniorov, alebo skončím opäť na farme. Keby sa zopakovala situácia z predchádzajúcej sezóny, že skončím opäť na farme, bol by som bol z toho veľmi smutný, ale dúfam, že tomu tak už nebude. Chcem totižto pravidelne hrávať za seniorov, aj keď viem, že je to veľmi ťažké a náročné. O všetkom sa podľa situácie rozhodnem až priamo v kempe, záleží na tom, koľko tam bude hráčov a aké budem mať šance dostať sa na ľad“.
Ako by si zhodnotil uplynulú sezónu z tvojho pohľadu?
„Možno povedať, že zo začiatku nebola taká, akú som si predstavoval, pretože v Amerike to naozaj nebolo ono. Vlastne som nehrával, bol som tam opustený a nemal mi kto v určitých veciach ani pomôcť. Keď som sa vrátil späť do Trenčína, opäť som v majstrovských zápasoch Boss extraligy našiel patričnú radosť z hokeja. Z polovicou sezóny, čo som odohral v drese Dukly možno povedať, že som bol spokojný“.
Očakával si pozvánku do reprezentácie SR na olympiádu a na MS?
„V podstate na olympijské hry som pozvánku do reprezentácie Slovenska ani neočakával, lebo som poriadne neodohral ani jeden zápas. Čo sa týka majstrovstiev sveta, tak v kútiku duše som veril, že v Trenčíne sa presadím strelecky, dám potrebné góly a pozvánku nakoniec predsa len dostanem. Tak sa aj stalo, ale po sústredení a odohratí niekoľkých prípravných stretnutí som sa už do užšieho reprezentačného výberu SR akosi nezmestil“.
Čo ti hokej dal a čo vzal?
„Tento šport mi dal v podstate už dosť veľa, najmä čo sa týka prístupu a zodpovednosti k určitým veciam. Myslím si, že v podstate mi zatiaľ hokej nič nevzal. Som ako-tak spokojný, len túžím hrať v NHL a čosi jednoznačne dokázať. Hrať v NHL je faktický snom každého hokejistu a proste aspoň raz okúsiť príchuť chlebíčka v tejto najkvalitnejšej súťaži na svete“.
Ak by to v NHL nevyšlo, máš nejaké ponuky z európských líg?
„Naskytol sa mi už kontakt s európským hokejom, keď som sa vracal z neúspešnej misie z Ameriky. Oslovili ma kluby zo Švajčiarska a z Česka, ale keď som pred sezónou odchádzal z Dukly Trenčín, tak som si povedal, že keď to nevyjde v zámorí, tak sa určite vrátim späť jedine pod Matúšov hrad. Tento sľub som aj seriózne splnil“.
Na akú dobu máš s Phoenixom podpísanú dohodu?
„S klubom som podpísal dvojcestnú zmluvu a nasledujúca sezóna bude vlastne už mojou poslednou. Zmluva bola podpísaná na dva roky a práve preto chcem v tejto sezóne zabrať naplno, ukázať, že hokej hrať viem a zároveň musím nekompromisne zabojovať o ďalšie predĺženie tohto zmluvného kontraktu“.
Čo hovoríš na gesto R. Švehlu ohľadne jeho finančnej injekcie Dukle?
„Je to osobná vec každého hráča a každý hráč je zodpovedný sám za seba a svoje rozhodnutia a činy. To, čo spravil Robo Švehla pre Duklu Trenčín je bezosporu veľkým gestom a hokeju to môže jedine pomôcť a prospieť. Keby sa mne niekedy v živote podarilo dosiahnúť takéto úspechy ako Róbertovi, tak by som uvažoval o finačnej injekcii predovšetkým dubnickému hokeju, aj keď Trenčín mi dal po hokejovej stránke oveľa viac, ale raz darmo, v Dubnici som doma“.
Máš obľúbený talizman?
„Pravdupovediac ani nie, mám však niektoré zaužívane veci, napríklad čo sa týka obliekania. Nepoužívam ani žiadné rituály, jedinú vec mám takú, že na každú hokejku som si nakreslil srdiečko, aby sa mi proste darilo...“
SLOVO MÁ 20 ROČNÁ FINALISTKA MISS 2001 - MIRKA SLÁVIKOVÁ:
Mirka, kde ste sa spoznali s Petrom?
„Bolo to približne pred tromi rokmi na diskotéke v Dubnici nad Váhom. Prvý polrok bol Peťko krásne do mňa zamilovaný, ale ja som záujem o neho príliš nejavila. Nedal sa však odbiť a potom sa ma predsa len dočkal. Máme za sebou už zásnuby, ktoré sme mali ešte po jeho návrate z Ameriky. Svadba však bude neskôr (tento rok určite nie), zatiaľ sa na ňu nechystáme možno až o sedem rokov...(?) Momentálne ešte netúžime po rodinnom zväzku, ale keď sa zoberieme, tak chceme mať synčeka - Dionýza (nie som ani proti menu Peter) a dcérku - Loretku. Mám totižto veľmi rada deti, brala by som aj dvojičky. O Peťovi mám stálu rovnakú mienku že je silný chlap s dobrým a mäkkým srdcom. Zatiaľ sa sťažovať nemôžem...“
Ako sa vám páčilo na dovolenke v Egypte?
„Vždy som túžila vidieť na vlastné oči pyramídy, ale keď sme zistili ako tam funguje doprava a premávka vôbec, tak sme sa radšej vrátili včas domov“.
Čo robíte, čo je vaším koníčkom?
„Spočiatku som sa venovala maľovaniu na sklo, to som však už zanechala. V súčasnosti holdujem najmä modelingu, zúčastňujem sa rôzných súťaží krásy, v minulom roku som bola finalistkou súťaže MISS Silvie Lakatošovej. Najbližšie by som sa rada presadila na móle svetových súťaží v Amerike. Keď sa bude dariť Petrovi, vycestovala by som za ním a zároveň aj za lepšími podmienkami v mojej práci - v modelingu“.
Ste veľmi žiarlivá?
„Ja som žiarlivá nikdy nebola, ale Peťo ma tomu naučil a už som. Počas jeho pôsobenia v zámorí som mu plne dôverovala a dúfam, že aj on mne. Myslím si, že Peťko žiarli až teraz...“
Viete dobre a kvalitne variť?
„Je to skvelá kuchárka, povedal na úvod Peter a Mirka pokračovala - jeho najobľúbenejším jedlom odjakživa, čo som mu ako prvé jedlo uvarila bolo morčacie alebo kuracie soté. Už som ho to naučila aj variť a dokáže to super pripraviť niekedy aj on. Kedysi neholdoval sladkostiam, ale moja mama každú nedeľu vypeká a postupne si už zvykol na plnkové koláče a aj štrudlu.“
. Ako by ste charakterizovali život so špičkovým hokejistom?
- „ Priznám sa, že neraz mi je aj dosť smutno, nakoľko cez sezónu trénuje ráno aj poobede a väčšinou som stále sama. Za dva roky som si však na to už akosi zvykla a je to v pohode. Pravidelne som v Trenčíne sledovala všetky majstrovské zápasy Dukly, do Ameriky za Petrom som sa však nedostala lebo nezískala som víza. Tento rok by však už problémy byť nemali.“
Prezradťe nám, ako sa Peter správa po nevydarených zápasoch?
„Je taký dosť „zdutý“, ale postupne, keď je so mnou sa „odduje“. Viem, že vnútorne intenzívne prežíva každý zápas, najmä keď sa prehrá a nedá gól. Keď sa predčasne vrátil z USA, ja som bola podstatne rada, aj keď som bola smutná z toho, že nehrával. Veľmi som s ním súcitila...“
Váš vzťah k športu?
„Ešte na základnej škole som športovala takmer všetko, najmä však ľahkoatletické disciplíny, ale neskôr som sa upriamila už iba na modeling, kde hrá podstatnú úlohu aj posilňovna. S doterajšími výsledkami však nie som príliš spokojná, mojím osobným cieľom je výraznejšie sa presadiť či už ako modelka, alebo vižázistka. Som ešte mladá, myslím si, že sa mi to v živote postupne predsa len podarí“.
Peter má už niekoľko týdňov na hlave nový, málo vídaný letný strih, kto je jeho autorom?
„O zmenu jeho vonkajšieho imidžu som sa postarala osobne ja, myslím si, že tento „futbalový účes“ sa páči nielen mne, ale aj ostatným jeho spoluhráčom, priateľom a známym. Najmä dievčatá o ňom tvrdia, že mu proste „sedí“.
S vydarenou dvojicou - Petrom Fabušom a Mirkou Slávikovou sme vedno strávili v družnej pohode vyše 70 minútť. To najpodstatnejšie sme vám ponúkli v tomto rozhovore, dúfame, že ste sa dozvedeli opäť niečo zaujímavé a nové o tomto ambicióznom páre mladých ľudí, ktorí zasvätili svojú mladosť jednoznačne hokeju a modelingu. Všetko nasvedčuje tomu, že v budúcnosti budeme o tejto dvojici ešte veľa počuť.
Karol Ďurina
snímky Martin Sliva