Do širokej rodiny športových zanietencov, ktorí majú za sebou už šesť desaťročí čulej činnosti v telovýchovnom hnutí pribudol od 26. júla 2002 aj VLADIMÍR MARGETÍN (na snímke) z Trenčína. Pri príležitosti jeho okrúhleho životného jubileá sa oddá aspoň koľko-toľko obzrieť späť a v kocke zhodnotiť jeho bohatú a pestrú športovú púť.
FUTBALOVÉ ZAČIATKY
Nemal ešte ani osemnásť rokov, keď odohral svoj prvý majstrovský zápas za tím seniorov Chocholnej - Velčice. Po dvoch rokoch aktívnej činnosti v tomto mužstve nastúpil základnú vojenskú prezenčnú službu (strážna jednotka) do Dukly Dejvice, kde odohral niekoľko stretnutí. Po návrate do civilu ho brat Peter zlanáril do kolektívu futbalistov Melčice-Lieskové, hrajúcich v krajskej súťaži, kde pôsobil šesť až sedem sezón. Práve tam prežil svoje najkrajšie futbalové roky a nadovšetko vynikajúcu a skvelú partiu spoluhráčov, akú nezažil už počas svojej kariéry hádam nikde.
Hrával väčšinou ako záložník, ale podľa potreby prešiel všetkými postami, dokonca bol aj 15 minút v Melčiciach brankárom a vtedy vyhrali vonku 1:6. Po ženbe býval v Kostolnej, odtiaľ mal bližšie do Chocholnej a spolu s bratom sa teda vrátil zasa tam, kde futbalovo vyrastal. Vykonával tam aj funkcionára, priložil ruku k dielu, aby futbal v tejto obci žil a prežil.
PO ÚRAZE KONIEC AKTÍVNEJ ČINNOSTI
V čase futbalového rozletu ho postihol nepríjemný úraz chrbtice, nevyhol sa operácii a tým pádom skončila aj jeho čulá aktívna činnosť. Vtedy mal okolo 35 rokov a chtiac-nechtiac musel kopačky zavesiť na klinec. Po náročnom operačnom zákroku začínal akoby odznova, musel sa začať učiť chodiť ako malé dieťa... Po troch rokoch sa z toho všetkého akosi spamätal a postupne sa dostal do starých koľají. Nakoľko futbal bol a stále zostáva jeho srdcovou záležitosťou, okrem toho, že navštevoval stretnutia v Trenčíne a jeho okolí dostal aj ponuku ísť pracovať do komisii mládeže vtedajšieho okresného futbalového zväzu. Zobral ju všetkými desiatimi, lebo musel čosi okolo futbalu robiť. V komisii pracoval štyri-päť rokov získal tam cenné skúsenosti a odtiaľ „prestúpil“ do disciplinárnej komisie (DK), ktorú viedol Jozef Mazánek. V tejto nezávideniáhodnej komisii pracoval až do týchto dní. Summa-summárum vyše dvadsať rokov...
PREHOVORILI HO ZA DELEGÁTA
Počas činnosti v DK ho začali prehovárať, aby zároveň chodil aj ako delegát na okresné majstrovské stretnutia, nakoľko ich bolo dosť málo. Čoskoro bola ruka v rukáve a Vlado Margetín pôsobil ako delegát v okrese Trenčín okolo šesť rokov. Čoskoro postúpil a stal sa delegátom Západoslovenského futbalové zväzu, kde chodil na majstrovské zápolenia v tejto funkcii vyše desať sezón, až do roku 2001, keď kvôli veku musel chtiac-nechtiac skončiť. V súčasnosti je delegátom ObFZ v Trenčíne.
MAL SVOJE ŽIVOTNÉ KRÉDO
Počas svojej aktívnej činnosti sa držal svojho celoživotného kréda - nikdy nehral zákerný futbal s úmyslom niekoho zraniť a predstaviť sa surovou hrou. Jednoznačne uprednostňoval fair-play hru a bol jej veľkým zástancom. Neznášal unfair zákroky a bojoval o čistotu futbalu na zelených trávnikoch. Jubilant je otcom dvoch dcér a 16-ročného syna Lukáša, ktorý sa vybral po otcových šľapajách a v súčasnosti hráva za dorastencov TTS Trenčín. Nuž nechajme sa prekvapiť, kam to postupne dotiahne.
ŠPORT MU DAL VEĽA
Už počas vojenskej služby zistil, že šport mu dal naozaj nesmierne veľa, keď napríklad po kondičnej a fyzickej stránke bol oveľa zdatnejší ako jeho priatelia v rovnošate a preto nemal v tejto oblasti žiadné problémy. Po zdravotných ťažkostiach a najmä po operácii chrbtice robil v rehabilitačnom procese nesmierne pokroky, práve vďaka dobrej pripravenosti z futbalu. V súčasnosti mu zdravie funguje na jednotku, aj keď to už zajtra nemusí byť pravda. Je si plne vedomý aj veľkej vďaky manželke Eve, ktorá jeho putovanie za futbalom brala tak ako brala, aj keď sem-tam si „pofrflala“ lebo mala iný plán. Preto sa neraz čuduje, keď mladí talentovaní futbalisti, keď sa oženia, vzápätí končia s aktívnou činnosťou. Takýchto „tiežfutbalistov“, ktorí sa nechajú ovplyvniť považuje V. Margetín bohužiaľ za slabochov, lebo manželky takto doslova „ničia“ mnohé talenty.
Sú to bezosporu pozoruhodné poznatky čerstvého šesťdesiatnika, ktorý toho na zelených trávnikoch, ale aj mimo nich, zažil viac ako dosť a svoje cenné skúsenosti môže plným priehrštím odovzdávať mladším následovníkom.
Tak, či onak, športovému nadšencovi praje veľa zdravia a ďalších síl aj naša redakcia a pripájame sa k desiatkam úprimných gratulantov.
Karol Ďurina
