Počiatky dnešnej Obchodnej akadémie v Trenčíne siahajú do roku 1919. Po Gymnáziu Ľudovíta Štúra je táto stredná škola druhou existujúcou strednou školou na území nášho mesta. Od svojho vzniku sa výrazne zapísala svojimi dobrými výsledkami do dejín Považia predovšetkým kvalitnou výchovou stredných ekonomických pracovníkov. Na jej pôde pôsobili početní významní pedagógovia (Dr. Karol Rosembaum, neskorší akademik, prof. Dr. Štefan Rakovský, muzeálny odborník, Bruno Ripka, matičiar a ďalší, prof. Ondrej Stano).
Svoju činnosť začínala obchodná akadémia v budove terajšieho Gymnázia Jozefa Braneckého. V r. 1937 sa presťahovala na Hornú Sihoť. Postavili ju podľa projektu avangardného trenčianskeho architekta Silbersteina a vtedy patrila k najmodernejším školám svojho druhu na Slovensku. O jej vybudovanie sa zaslúžilo vtedajšie vedenie mesta Trenčína, okresný náčelník Dr. Eduard Galvánek a predovšetkým ministerský predseda I. ČSR Dr. Milan Hodža. Na jeho počesť Ministerstvo školstva a národnej osvety dostala škola po jej otvorení čestné pomenovanie Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu. Časom sa však tento úradný názov vytratil alebo musel vytratiť, pretože nevyhovoval neskorším mocipánom, ako to obyčajne na Slovensku býva, z vedomia národa. Nedávno sa však tento politik dostal do pozornosti našej širokej verejnosti. Za účasti prezidenta SR, predsedu vlády SR, zahraničných diplomatov, cirkevných predstaviteľov, zástupcov slovenskej armády, Matice slovenskej a širokej Hodžovskej rodiny pochovali na martinskom Národnom cintoríne. K odkazu a životnému dielu Dr. Milana Hodžu by sa mala prihlásiť aj dnešná Obchodná akadémia v Trenčíne a požiadať kompetentné orgány o prinavrátenie už existujúceho názvu, ktorý sa viaže na osobnosť tohto slovenského politika a kultúrneho dejateľa.
Keďže jeho meno naša verejnosť, najmä mladšia generácia, temer nepozná, pokúsime sa aspoň stručne zásluhy Dr. Milana Hodžu v dejinách vlastného slovenského národa aspoň čiastočne priblížiť.
JUDr. Milan Hodža pochádzal z turčianskej dediny Sučany, kde sa narodil 1. 2. 1878. Bol synovcom štúrovca Michala Miloslava Hodžu. Po predčasnej smrti svojho otca Ondreja Hodžu sa o jeho výchovu a materiálne zabezpečenie ako desaťročného starala jeho matka a najbližší príbuzní. Študoval za nie najlepších materiálnych podmienok. Po ukončení gymnaziálnych štúdií v Banskej Bystrici, v maďarskej Šoproni a v rumunskej Sibini pokračoval na štúdiu práva v Budapešti a v Kluži a dokončil ho v r. 1918 vo Viedni. Už ako študent sa začal venovať novinárskemu remeslu. V r. 1898-99 bol parlamentným spravodajcom pre nemecké noviny v Budapešti. V Budapešti založil Slovenský denník, neskôr pretvorený na viacstránkový Slovenský týždenník, v ktorom sa venoval slovenskej problematike v rámci uhorských pomerov. Po vypuknutí I. svetovej vojny narukoval do trenčianskej posádky. Odtiaľ ho prevelili na vojenský cenzorský úrad do Viedne, kde sa zoznámil s viacerými významnými rakúskymi, maďarskými a českými politikmi. Tu spolu s inými slovenskými reprezentantmi, najmä s Kornelom Stodolom pripravoval projekt budúceho povojnového osudu Slovenska. Riešenie videli v spoločnom štáte s blízkym českým národom.
Po r. 1918 sa s plnými silami zapojil do organizovania mladého československého štátu ako poslanec a predseda výboru pre zahranično-politické otázky. V čase pôsobenia prvého prezidenta T. G. Masaryka viac krát zastával post ministra (napr. unifikácie). V r. 1935 v neľahkých vnútropolitických a medzinárodných podmienkach stal sa premiérom vlády. Ťažko znášal nástup fašizmu a na protest proti mníchovskému diktátu podriadiť sa rozhodnutiam o strate územia ČSR podala jeho vláda demisiu. V r. 1938 odišiel do emigrácie, začas žil s podlomeným zdravím vo Švajčiarsku a neskôr v Paríži, kde spolu so Štefanom Osuským založil emigrantskú Slovenskú národnú radu. V r. 1941 odišiel do USA, kde sa venoval ďalšej politickej práci.
Tak ako sa hrdo k osobnosti Dr. Milana Hodžu prihlásila slovenská verejnosť ako jednej z veľkých osobností našich moderných slovenských dejín, k jeho pamiatke by sa malo prihlásiť aj mesto Trenčín a osobitne trenčianska obchodná akadémia. Dôstojným aktom by bolo prinavrátenie čestného titulu Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu. Prinavrátenie čestného názvu by sa mohlo uskutočniť k 1. februáru 2003 pri príležitosti 125. výročia jeho narodenia a 66. výročia presťahovania školy do nových priestorov. Čo nato riaditeľstvo školy? (mi)
